Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 januára 2014, 15:05

Vojenská rozviedka v ruskej ríši: čierny kabinet Kataríny Veľkej

Vojenská rozviedka v ruskej ríši: čierny kabinet Kataríny Veľkej

Za panovania Kataríny Veľkej hlavným rezortom, ktorý sa zaoberal vonkajšou rozviedkou, bolo Kolégium zahraničných vecí Ruska. Na jeho čele stál jeden z najvzdelanejších a najinteligentnejších štátnikov tých čias – gróf Nikita Panin.

Vonkajšou rozviedkou sa zaoberali veľvyslanci Ruskej ríše. Podplácali popredných politických činiteľov v zahraničí, dávali úplatky, kompromitovali nepriateľsky naladených voči Rusku štátnych činiteľov, v niektorých jednotlivých prípadoch dokonca dosahovali ich fyzické zničenie.

Gróf Panin

takto poučoval svojich pracovníkov:

„Zamestnanec Zahraničného kolégia musí vedieť verbovať otvorených stúpencov a tajných informátorov, podplácať oficiálne osoby a druhoradých úradníkov, písať lakonicky a presne svoje šifrované a nešifrované správy do Vlasti, a to nie podľa ustáleného šablóna, ale vychádzajúc z účelnosti správy“.

Katarína Veľká v roku 1779 založila poštovú tajnú službu s názvom Tajná kancelária kabinetu, ktorá sa podrobovala Kolégiu zahraničných vecí a získavala dôležité údaje vďaka perlustrácii listov cudzích diplomatov. Nazývali ho tiež Čiernym kabinetom. Túto službu riadil Stepan Šiškovský, ktorý vyšetroval prípady spojené so známymi osobnosťami a vytvoril celý systém tvrdého výsluchu, o ktorom rozprávali hrôzy. Hovorili, že sa dokonca urodzeným dámam za klebety ušlo pár úderov korbáčom od Šeškovského.

Katarína využívala európsku poštu iba v tých prípadoch, keď si želala, aby sa obsah jej listov stal známy tretím osobám. Veď také isté „čierne kabinety“ pre perlustráciu listov existovali vo Viedni alebo v Berlíne. Preto ruská cárovná aj využívala ich na dezinformovanie alebo propagovanie ruskej politiky.

Sledovali tiež listy „vnútorných“ odporcov cárskeho režimu. V rokoch 1790-1792 sa kontrolovali listy členov krúžku moskovských slobodomurárov Alexeja Kutuzova, Ivana Lopuchova, kniežaťa Nikolaja Trubeckého a ich ideového vodcu – vynikajúceho ruského mysliteľa a novinára Nikolaja Novikova. Z každého listu robili dve kópie. Jednu posielali kniežaťovi Alexejovi Prozorovskému, generálgubernátorovi Moskvy, druhú – do Petrohradu, grófovi Alexandrovi Bezboroďkovi, hlavnému riaditeľovi poštového úradu. O najzaujímavejších listoch informovali cisárovnú.

Prípad moskovských slobodomurárov sa skončil prehliadkami, vyslaním niektorých z nich, zatknutím a uväznením v Šliselburskej pevnosti Nikolaja Novikova. Takto „čierne kabinety“ Katarínu Veľkej sa stali príčinou prvých prenasledovaní ruských slobodomurárov.

  •  
    a podeliť sa