Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
23 januára 2014, 13:15

Moslimovia vyháňali zo Sarajeva Srbov aj Židov Sefardov

Moslimovia vyháňali zo Sarajeva Srbov aj Židov Sefardov

Židovská komunita činila v mnohonárodnom predvojnovom Sarajeve niekoľko tisíc osôb. Po Daytonskej mierovej dohode zostalo Židov Sefardov len 600 osôb. Prečo musel národ, ktorý žil v Bosne niekoľko stáročí a vrátil sa do svojej druhej vlasti potom ako hitlerovci likvidovali skoro všetkých Židov, opustiť znovu v roku 1996 Sarajevo?

V roku 1992, keď sa zahájila občianska vojna, začala židovská komunita, ktorá už mala ťažké skúsenosti, opúšťať mesto. Od apríla 1992 do marca 1994 odišlo zo Sarajeva tisíc Židov Sefardov. Časť domov židovskej komunity poskytli utečencom z iných oblastí krajiny. Pravdaže po Daytonskej mierovej dohode niektorí chceli Židia dostať svoje domy naspäť.

Ale nikto z nových obyvateľov nechcel len tak opustiť metropolu. 146 bytov tak aj ostalo u mesta a nijako sa nemohli dostať do rúk bývalých majiteľov. A ak zobrať do úvahy, že každý meter štvorcový v Sarajeve bol dosť drahý, môžeme si predstaviť, koľko sa zarobilo na cudzom majetku.

Jednu z postihnutých – Židovku Violu Janekovičovú – evakuovali z rodného mesta v roku 1992. Po Daytonských dohodách sa chcela vrátiť do Sarajeva, stráviť tam starosť a zomrieť v rodnom dome. Ale noví majitelia, ktorých pravdaže za veľké peniaze nezákonne pustili do jej bytu, ho nechceli opustiť.

Takých príkladov v prvé dni mieru bolo niekoľko stoviek. Nie je vylúčené, že ak by zákon aspoň nejako garantoval navrátenie majetku a poskytoval šance na perspetívu, mnohí by sa vrátili naspäť. A tak ľudia nevedeli, ako žiť ďalej. Pri akejkoľvek možnosti Židia predávali svoj majetok.

Po ukončení vojny bola nádej, že život sa zlepší, ale Izetbegovič tak ani neposkytol Židom Sefardom žiadne záruky. Necítili sa v bezpečnosti. Mnohí hovorili: „Chvála Bohu, lietadlá lietajú a môžeme kedykoľvek skúsiť hľadať šťastie v zahraničí, najlepšie v Izraeli“.

Židia Sefardi vždy vedeli, že pokojná židovská komunita ich neponechá v nešťastí. Oveľa zložitejšia bola situácia so sarajevskými Srbmi, ktorých počas vojny nielen tisíckami vyháňali, ale keď nastal mier, ich jednoducho nechceli pustiť naspäť.

Ak činilo do roka 1991 srbské obyvateľstvo hlavného mesta socialistickej Bosny a Hercegoviny vyše 150000 osôb, tak k podpísaniu Daytona bolo v meste menej ako 20000 Srbov. Sarajevskí demokrati a strana Aliju Izetbegoviča robili všetko, aby sa niekedy mnohonárodné mesto stalo hlavným islamským centrom na Balkáne. O tolerantnosti a dobrom vzťahu k iným národom, ktoré boli za Tita tmelom Juhoslávie, tu radšej ani nespomínali.

Vo svete, Politika, Bosna a Hercegovina, Balkánsky denník ruského novinára, Spoločnosť
  •  
    a podeliť sa