Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
5 januára 2014, 11:32

1995: Srbi balili kufre a odchádzali zo Sarajeva

1995: Srbi balili kufre a odchádzali zo Sarajeva

Bez ohľadu na výdatné snehové prehánky, koalícia vojsk NATO, ktoré mali zabezpečiť v Bosne mier postupovala podľa schváleného plánu. Francúzi, ktorí ostali v Sarajeve, iba zmenili modré barety OSN za zelené či malinové. Američania museli vynaložiť veľa síl, aby premiestnili svoj 40 tisícový kontingent do mesta Tuzla.

Situácia v Sarajeve bola relatívne pokojná. Vojenskí analytici relevantne predpokladali, že Sarajevo môže byť prvou vážnou skúškou pre NATO. Už v decembri Pentagón posilnil vojensko-technickú podporu. Do francúzskeho sektoru v Sarajeve dodali dva radary pre lokalizáciu zbraní a munície. V prípade potreby mohli byť náleziská vystavené paľbe zo zeme aj zo vzduchu.

Srbi nemali chuť zostávať v jednom meste s moslimami a riadiť sa ich pravidlami. Mnohí balili kufre. Anglické noviny Guardian v tých dňoch písali o tom, že niektorí, ktorí úplne stratili súdnosť, hodlali so sebou odviesť aj telesné pozostatky svojich predkov. Aj keď cestu poznal málokto.

V tých decembrových dňoch r. 1995 po desaťročiach región čelil mnohým prírodným kataklizmám. Pri Mostare sa rieka Neretva vyliala z brehov, zatopila nielen časť mesta, ale aj poľný areál francúzskych vojakov. Iba za pomoci špeciálnych vrtuľníkov sa podarilo evakuovať Francúzov. Nemalé problémy mali aj Američania budujúci špeciálny most cez Sávu v chorvátskom mestečku Župaňja. Cez most chceli z Maďarska prepraviť veľkú časť amerického kontingentu. Rieka Sáva stále zmývala všetky pontónové stavby.

Ďalším problémom, ktorí už vtedy skúšali riešiť, boli utečenci. Bolo nevyhnutné nielen zmierovať ľudí, ale vytvárať aj podmienky pre ich návrat. V Sarajeve však nechceli uvažovať nad tým, ako ľudí vrátiť do vlasti.

Na tých, čo opustili krajinu aj v tých najťažších časoch, pozerali v Sarajeve ako na zradcov. Nebojovali a neprežili všetko utrpenie. Mnohí si mysleli, že utečenci sú nielen neželení, ale aj nebezpeční. Na to, aby sa „vracajúci sa“ nevracali, sa používali rôzne praktiky – priame vyhrážky o potrestaní zrady, nasťahovanie iných ľudí do opustených bytov, ktorí sa vo veľkých mestách schádzali z celej Bosny a Hercegoviny.

Vo svete, NATO, Bosna a Hercegovina, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Konflikty
  •  
    a podeliť sa