Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 januára 2014, 14:16

Vojenská rozviedka v cárskom Rusku: Predok Leva Tolstého bol prvým rezidentom ruskej rozviedky (časť 4)

Vojenská rozviedka v cárskom Rusku: Predok Leva Tolstého bol prvým rezidentom ruskej rozviedky (časť 4)

V roku 1697 Petr I. začal boj o prístup Ruska k Čiernemu moru. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa rozhodol založiť stále ruskej zastupiteľstvo v Istanbule. Prvým stálym ruským veľvyslancom v Osmanskej ríši bol gróf Petr Andrejevič Tolstoj (1645-1729).

Petr Tolstoj, zakladateľ dynastie, bol považovaný za jedného z najvzdelanejších ľudí svojej doby. Študoval námorníctvo v Taliansku a za dva roky pobytu začal výborne hovoriť taliansky, osvojil si námornícke umenie a lodiarstvo, nadviazal styky s niektorými európskymi štátnikmi.

Jeho pobyt vo funkcii ruského veľvyslanca v Osmanskej ríši pripadol na dobu Severnej vojny (1700-1721). Petr I. vtedy sústredil celú svoju pozornosť na Baltické more a snažil sa za každú cenu zachovať mier s Tureckom. Vojenské akcie na dve fronty mohli mať ťažké následky. Kvôli nepriateľskej voči Rusku politike radu európskych štátov Petr Tolstoj musel pozorne sledovať činnosť ich veľvyslancov v Istanbule.

Za pomoci siete agentov sa ruskému veľvyslancovi podarilo zoznámiť sa v roku 1707 s obsahom korešpondencie svojho kolegu z Francúzska, v ktorej francúzsky diplomat presviedčal tureckú vládu o nutnosti zahájenia vojenských akcií proti Rusku. Ruský veľvyslanec reagoval okamžite: za pomoci peňazí a darčekov zvíťazila na porade u sultána podporovaná Tolstým strana mieru. K vojenským akciám proti Rusku nedošlo.

Na jeseň roku 1710 Tolstoj dostal tajnú informáciu o nadchádzajúcej porade u sultána o zrušení vzťahov s Ruskom. Čakal na nevyhnutné uväznenie v istanbulskom Sedemvěžatom zámku, do ktorého Turci zvyčajne dávali cudzích veľvyslancov na znamenie vyhlásenia vojny, ale dokázal prekabátiť tureckých strážcov a poslať tajnú správu Petrovi.

Po podpísaní mieru s Tureckom v roku 1714 sa Tolstoj vrátil do Ruska a stal sa jedným zo šéfov cárskej tajnej služby. Zúčastnil sa na diplomatických rokovaniach, v rokoch 1716-1717 sprevádzal Petra I. ako poradca na ceste po Európe: do Amsterdamu, Paríža, Kodane. V roku 1717 zorganizoval na rozkaz cára operáciu: dopravil jeho syna cároviča Alexeja, ktorý bol obvinený z vlastizrady, z Neapola do Ruska.

Za cárovnej Kataríny I. (1725-1727) bol Tolstoj členom Najvyššej tajnej rady. A po jej úmrtí sa postavil na stranu dvoranov, ktorí prehrali boj o trón. V roku 1727 prvého rezidenta ruskej rozviedky zatkli a poslali do kláštora, kde v roku 1729 zomrel.

  •  
    a podeliť sa