Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
1 januára 2014, 12:19

Bosna a Hercegovina v decembri 1995 Ako sa stali občanmi Bosny a Hercegoviny včerajší ozbrojenci?

Bosna a Hercegovina v decembri 1995        Ako sa stali občanmi Bosny a Hercegoviny včerajší ozbrojenci?

V Bosne a Hercegovine sa celý rok 1995 rozhodovalo o osude Európy. Hoci aj svetové spoločenstvo našlo odvahu priznať sa vo vlastnom bosenskom neúspechu a OSN veľa vykonalo, aby nenadobudli „medzinárodné nedorozumenia“ na Balkáne nezvratný ráz, avšak v decembri 1995 to všetko bolo už minulosťou.

Daytoská zmluva odovzdala “riadenie” bosenskej krízy generálom NATO. A vtedy už nebolo do napoly opatrení, sympatií alebo antipatií. 60000 dobre vyzbrojených a vycvičených vojakov vôbec neprišlo do regiónu s misionárskou misiou. Mali konkrétnu úlohu: rozdeliť a odzbrojiť bojujúce strany, garantovať návrat utečencov a dodržiavať ľudské práva. Bola to ťažká úloha, ale hlavné bolo, že situácia sa mohla využiť vo svojich záujmoch.

Avšak 4 miliardy dolárov /toľko stála operácia NATO v Bosne a Hercegovine/, nemalo byť pohodených do vetra. Mnohí analytici sa domnievali, že Clinton, keď zvolal do Daytou Fraňa Tudžmana, Aliju Izetbegviča a Slobodana Miloševiča, urobil hlavné – upevnil prítomnosť USA na Balkáne na dlhé roky. A v 130 stránkovej dohode o mieri bolo veľa dobrého, ale aj veľa nedostatkov.

Jedným z nich bolo to, že obyvateľstvo malo za krátky čas rozhodnúť o svojom občianstve a národnej príslušnosti. Vojna veľmi zmenila zostavu obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Nemalá časť zo skoro 2 miliónov utečencov sa domov vôbec neponáhľala. Všetci chceli pravdou a nepravdou dostať sa nejako na blahobytný Západ. Väčšina oblastí Bosny a Hercegoviny sa zmenila na etnicky čisté. Moslimovia z rôznych republík bývalej Juhoslávie sa snažili dostať posledné mesiace vojny do Sarajeva a jeho okolia, bližšie ku svojim bratom vo viere.

Všetci potrebovali získať bosenské občianstvo. Daytonské pravidlá hlásali: „Aby sa stať vlastníkom pasu Bosny, treba mať potvrdenie od lekára, že kandidát nemá tuberkulózu a AIDS. Následne sa miestne MV s každým uchádzačom o nové občianstvo pozhováralo a zisťovalo, prečo sa rozhodol presťahovať práve sem.

Prázdnych srbských bytov v Sarajeve a jeho predmestí bolo viac než dosť, preto nebola bytová otázka pre prichádzajúcich nových moslimov až tak aktuálna. Hlavné bolo byť iba nielen zdravým, ale aj mať nejaké povolanie. S prácou bolo zle, ale v budúcnosti mohla Bosna potrebovať kvalifikované kádre. Ak nie svoje, tak prečo nevyužiť to, čo doslovne samo šlo do rúk. Pre ešte jednu časť cudzincov, prevažne tých, kto sem prišiel počas vojny na obranu svojich prívržencov rovnakej viery, tiež neboli problémy s novým občianstvom. Časť modžahedínov tak alebo ináč zostala v Bosne, vzali si za ženy miestne dievčatá, alebo si vymenili dokumenty. V moslimskej Bosne boli pre nich otvorené všetky dvere. Naturalizovali sa na Bosniakov a mohli bez akýchkoľvek problémov odovzdať svoje „bojové skúsenosti“ želajúcim. A Američania im nemohli nič vytýkať: v Bosne a Hercegovine neboli oficiálne modžahedínovia, hoci aj v skutočnosti ich bolo niekoľko desiatok tisíc. Tak sa vyriešili ihneď dve úlohy: rast moslimského obyvateľstva v Bosne a získanie ozbrojencov zakalených v lokálnych vojnách, pripravených prísť kedykoľvek na pomoc tým, kto im dal strechu nad hlavou. Alia Izetbegovič veľmi dobre chápal, že opora na USA je dobrá vec, ale nie je večná. Preto by nebolo zlé mať v rezerve svojich ľudí verných Islamu.

/Pokračovanie nabudúce/

Vo svete, Bosna a Hercegovina, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Politika
  •  
    a podeliť sa