Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 decembra 2013, 17:47

NATO a „pomocníci“ Aliju Izetbegovića

NATO a „pomocníci“ Aliju Izetbegovića

Plniť misiu mierového urovnania v Bosne a Hercegovine sa pôvodne plánovalo za pomoci 60 tisícového kontingentu armády NATO. Neskôr však bol zverejnený počet 90 tisíc, z ktorých 20 tisíc vojakov pôsobilo v Bosne, 5 tisíc v ďalších regiónoch bývalej Juhoslávie.

Ďalších 3 tisíc tvoril podporný a obslužný personál a 9 tisíc ľudí pôsobilo na lietadlových lodiach a lietadlách. Pentagón vyslal do konfliktného regiónu takmer 40 tisíc svojich vojakov. Dostali 150 tankov M1 Abrams, 250 obrnených vozidiel, 50 rýchlych vrtuľníkov AH-64 Apache a ďalšiu modernú techniku. Daytonská mierová zmluva, ktorá bola 14. decembra podpísaná v Paríži, predpokladala stiahnutie všetkých nelegálnych ozbrojených skupín z Bosny.

Približne 3 tisíc mudžahedínov bojovalo v priebehu 3,5 roka na strane Aliju Izetbegovića. Dobre vycvičení a skúsení veteráni/dobrovoľníci z Afganistanu, Alžíru a ďalších moslimských krajín sa objavovali zriedkavo. Vzhľadom k ich vedomostiam, skúsenostiam a fanatizmu bolo možné pochopiť nebezpečenstvo, ktoré títo profesionáli predstavovali. Keď v októbri 1995 zabili „mierové sily“ OSN jedného z nich za to, že ohrozoval zbraňou britskú hliadku, moslimskí bojovníci odprisahali, že budú terorizovať každého inoverca z OSN.

Američania si neželali žiadne provokácie v Bosne. Izetbegović prisľúbil, že mudžahedíni opustia územie Bosny a Hercegoviny ešte pred príchodom hlavného kontingentu NATO. Spoločne so spravodajskými službami sa mu v priebehu dlhej doby darilo vodiť Američanov za nos, pričom každý deň vyhlasoval, že „dobrovoľníci z arabských krajín“ opustili krajinu a vrátili sa späť domov.

Zdalo sa, že Bill Clinton príliš nedôveroval vyhláseniam „starého Aliho“. Vo Washingtone už dávno vedeli ako sa veci majú a privierali oči na očividné vojnové zločiny páchané Izetbegovićom a jeho prívržencami. Moslimský svet pomáhal Bosne v priebehu celého konfliktu.

Všetko prebiehalo za tichého súhlasu CIA a ďalších amerických spravodajských služieb. Pre nich bolo v tom období hlavnou úlohou získať pevnú pôdu pod nohami v balkánskom regióne. Najprv pod vlajkou OSN, neskôr pod vlajkou NATO. Američania majú takú tradíciu – prísť na chvíľu, no ostať naveky.

Počas tých decembrových dní v roku 1995 som pochopil, že bude trvať dlho, kým armáda pripraví podmienky pre civilné mechanizmy na vyriešenia situácie. Nielen preto, že kríza v tom čase získala formu nevyliečiteľnej choroby. Bol som jednoducho presvedčený, že vznikne množstvo problémov počas odovzdávania moci jedných politikov druhým. Veď v tejto vojne sa podarilo zarobiť skutočne veľký kapitál. Málokto sa dobrovoľne vzdá moci a miliónov dolárov, zarobených na vojne v Bosne. Moje dohady sa potvrdili až neskôr. Skupina Izetbegovića sa po rokoch „blokády Sarajeva“ zmenila z chudobných demokratov na bohatých a vplyvných ľudí, ktorí zanechali svojim rodinným príslušníkom nielen moc, ale aj veľmi „tučné“ bankové účty...

Pokračovanie nabudúce.

Vo svete, NATO, História, Bosna a Hercegovina, Juhoslávia, Balkánsky denník ruského novinára, Politika
  •  
    a podeliť sa