Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 decembra 2013, 12:50

Ruská „agresivita“ naháňa hrôzu na talianskych politikov

Ruská „agresivita“ naháňa hrôzu na talianskych politikov

V týchto dňoch v Ríme jeden taliansky politik v priebehu diskusie o svetovej politike tvrdil, že je veľmi znepokojený obrodenou medzinárodnou „agresivitou“ Ruska. Prirodzene, išlo o údajné zasahovanie Ruska do udalostí v Kyjeve a o rozhodnutí RF, neskôr zrušenom, rozmiestniť rakety Iskander v kaliningradskej exkláve.

Tento politik, ako aj mnohí ďalší, zabudol, že medzi hlavnými postavami protestov proti legitímnej vláde boli práve európski politici, a Európska únia, aj keď chcela podpísanie Ukrajinou asociačnej dohody, nebola ochotná aspoň trochu napomáhať obnovenie jej zničenej ekonomiky. Tento politik si nepamätal ani na to, že dlho pred rozhodnutím Moskvy o rozmiestnení rakiet v Kaliningrade USA sa rozhodli rozmiestniť svoje rakety v Rumunsku, Poľsku a Turecku. Ak cieľom rozmiestnenia týchto rakiet bola ochrana pred možnými útokmi Iránu, načo bolo trvať na tomto rozhodnutí aj po uvoľnení napätia vo vzťahoch s touto krajinou?

Po rozpade ZSSR hlavnou starosťou dosť veľkej časti západných politikov bolo „zdržiavanie“ Ruska. Mnohé kroky Západu v krajinách Centrálnej Ázie, ako aj všemožná kritika ruského politického systému v médiách, sa zameriavali na to, aby bola oslabená ruská vláda a možno došlo k rozpadu krajiny. Potom neprekvapuje, že Moskva primerane odpovedala na tieto útoky.

Zdá sa, že sa tieto protirečenia v posledných mesiacoch iba prehlbujú. Nám sa vidí, že tak na jednej, ako aj na druhej strane sa stále menej riadia skutočnými národnými záujmami.

Ale veď priemyselný Západ vždy bude potrebovať úžitkové nerasty, zvlášť – energetické nosiče. Rusko má bohaté zásoby týchto surovín a chce nám ich predávať. Súčasne je očividné, že Rusko naliehavo potrebuje technológie, ktoré mu môžeme ponúknuť. Rusko určite nechce stratiť dôležitého zákazníka a Európa by bola bláznom, keby sa vzdala takého zdroja surovín a trhu odbytu.

Skutočná hrozba pre obe strany vychádza z inej strany – z Číny. Práve odtiaľ, nie z Moskvy, čoskoro môžu prísť výzvy, ktoré ohrozia tak náš blahobyt, ako aj úlohu, ktorú hráme vo svete.

Čína si dobre uvedomuje, že netreba hneď odhaľovať svoje nároky na postavenie hlavného hráča, že ešte niekoľko rokov treba tajiť svoje skutočné ciele. Ale čínska prítomnosť za hranicami ázijského kontinentu zjavne nadobúda uchvatiteľský charakter. Stále častejšie Ázia a jej zdroje sa dostávajú pod kontrolu Pekingu. Ten investuje do Južnej Ameriky a Európy, nakupuje si technologicky vyspelé podniky, ktorých know-how je možné si prisvojiť.

Číňania majú plné právo chcieť pre seba taký istý ekonomický pokrok, aký dnes dosiahli my. Je ale zreteľné to, že dosiahnuť takýto rozvoj nie je možné bez tvrdej konkurencie v dodávkach surovín a intenzívnejšieho využitia životného prostredia. A to sa dá urobiť len na úkor Európy, pretože svet má svoje medze.

Možno namiesto toho, aby sme sa naďalej báli „ruského medveďa“, bolo by lepšie zistiť, kto je našim naozajstným súperom? A prestať podporovať nálady ktoré môžu nabádať našich prirodzených priateľov pripojiť sa k tomu, kto reálne ohrozuje našu budúcnosť.

  •  
    a podeliť sa