Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 decembra 2013, 12:34

„Armáda Európy“ – sny a reálnosť

„Armáda Európy“ – sny a reálnosť

David cameron zablokoval na minulom summite EÚ plány založenia spoločnej armády Európy. Mnohé médiá zverejnili vtedy slová britského premiéra, že EÚ nepotrebuje vlastné pozemné vojská a Vojensko-vzdušné sily, ako aj všetky ostatné komponenty plnohodnotných ozbrojených síl.

Prečo Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Nemecko znovu vystúpili s iniciatívnou, ktorú Británia už blokovala minulý rok? Telegraph zverejnil britský názor na tento návrh: „je to ešte jeden nezmyselný hlavolam v namyslenom európskom projekte, odlišujúcimi črtami ktorého bola hospodárska kríza a stále sa zvyšujúca prax potlačenia národnej suverenity“.

Veľká Británia v podstate vystupuje proti budúcemu rozvoju oveľa hlbšieho procesu, o ktorom ešte v roku 1952 písal jeden zo zakladateľov EÚ Jean Monnet: „Národy Európy treba viesť smerom k vytvorenou super štátu, ale tak, aby nechápali podstatu situácie. Môže sa to dosiahnuť pomocou postupných krokov, každý z ktorých by bol zamaskovaný pod dosiahnutie ekonomických cieľov, ale nakoniec priviesť k federácii“.

Avšak hlavným príznakom federácie je spoločný systém obrany a ozbrojené sily. Federalisti na čele s Francúzskom aj vystupujú za nadnárodnú spoločnú európsku politiku v oblasti bezpečnosti a obrany (CESDP) vylučujúcu USA z európskeho bezpečnostného systému. Francúzsko nakoniec podporilo Nemecko, ale nesúhlas Veľkej Británie neumožňuje podľa európskych zákonov jednohlasne urobiť dôležitý krok k super štátu v Európe.

Tento krok je zložitý aj kvôli iným príčinám. Predošlý variant celoeurópskych síl – Západoeurópska únia - sa vždy považovala sa pomocnú štruktúru pri NATO. Počas konfliktu v Juhoslávii európske sily rýchleho reagovania predviedli svoju pomalosť a neefektívnosť. A počas operácie v Afganistane sa zistilo, že Európe chýbajú vlastné prostriedky rozviedky, materiálno-technické zabezpečenia a ťažké vojensko-prepravné letectvo.

V Afrike prebieha v súčasnosti ozbrojený boj o sféry vplyvu. A tento rok sa návrhy federalistov o spoločných Vojensko-vzdušných silách týkali vzniku celoeurópskej skupiny prepravných lietadiel, lietadiel na dotankovanie a bezpilotných lietadiel, ktoré sú životne potrebné v operáciách Francúzska v Mali a Stredoafrickej republike. Londýnu sa pravdaže vôbec nechce odovzdať na federálnu úroveň tento dlhodobý biznis, ako aj pomáhať partnerom v dosiahnutí vlastných cieľov.

Článok č. 42 ústavu EÚ – Lisabonskej dohody hovorí: „Spoločná politika bezpečnosti a obrany musí obsahovať progresívne formovanie spoločnej obrannej politiky. Privedie to k spoločnej obrane, keď Európska Rada prijme tak konajúc jednohlasne také rozhodnutie“. U rôznych krajín Európy sú zatiaľ veľmi rôzne politické ciele tak v obrane, ako aj v expanzii a do jednohlasného rozhodnutia je ešte ďaleko. Ako aj do „armády Európy“.

  •  
    a podeliť sa