Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
18 decembra 2013, 13:23

Súdruh Mandela

 Súdruh Mandela

Zvrhnúť režim apartheidu v Juhoafrickej republike Nelsonovi Mandelovi pomáhal peniazmi, zbraňami a cvičením bojovníkov-komunistov ZSSR. Ale o tom legendárny činiteľ nikdy neporozprával.

6. decembra roku 2013 Juhoafrická komunistická strana (SACP) vyhlásila: „V čase jeho zatknutia v auguste roku 1962 Nelson Mandela nebol iba členom ilegálnej vtedy SACP, ale tiež členom jej ústredného výboru. Pre nás, juhoafrických komunistov, súdruh Mandela navždy ostane symbolom obrovského prínosu SACP so oslobodzovacieho boja“. O „krátkodobom“ členstve Mandelu v komunistickej strane začiatkom 60. rokov minulého storočia bolo známe už dávno. Ako aj o tom, že CIA pomohla Špeciálnemu (politickému) oddeleniu polície Juhoafrickej republiky zadržať nepolapiteľného ilegálneho činiteľa práve preto, že ho považovala za nebezpečného komunistu. Ostáva dve otázky: prečo sa Mandela stal členom komunistickej strany a prečo do konca života popieral svoje styky s ňou?

V roku 1961 sa Mandela rozhodol vytvoriť bojové krídlo Afrického národného kongresu. Na to boli potrebné peniaze a zbrane, a preto v roku 1962 Mandela išiel hľadať pomoc do zahraničia. Podľa jedného z kurátorov politiky ZSSR v Afrike Vasilija Solodovnikova, „Africký národný kongres dostával zbrane iba zo Sovietskeho zväzu, NDR a ďalších socialistických krajín, tam sa cvičili bojovníci a velitelia. Sovietski a kubánski vojenskí príslušníci cvičili bojovníkov v táboroch Afrického národného kongresu v Angole“.

Ale už v súde v roku 1964 v Pretórii Mandela popieral svoju patričnosť ku komunistom. To sa tiež dá ľahko vysvetliť: jednoduchému „vlastencovi Afriky“ mohli vymerať menší trest, ako komunistovi. Ale úrady vedeli priveľa o jeho stykoch zo Sovietskym zväzom, preto Mandela bol odsúdený na doživotie za organizáciu ozbrojeného boja „za podpory vonkajších síl“.

Po príchode k moci Africký národný kongres si zvolil vlastnú cestu v politike. Ale vo vedení krajiny ostali aj lídri s dvojitým straníckym členstvom. Medzi nimi bol blízky Mandelov priateľ Ronnie Kasrils, člen Afrického národného kongresu a SACP, v roku 1964 prešiel vojenským výcvikom v Odese a dlhé roky aktívne uplatňoval teóriu v praxi. V roku 1994, už po víťazstve nad režimom, bol vymenovaný za námestníka ministra obrany a v roku 2004 sa stal hlavou tajných služieb Juhoafrickej republiky. To, o čom Mandela radšej mlčal, Kasrils otvorene popísal vo svojom životopise Armed and Dangerous – Ozbrojení a nebezpeční (1993). Podrobne tam píše o tom, nakoľko blízke boli politické stanoviská Afrického národného kongresu a SACP.

Vlastne Mandela ešte vo väzení prekročil rámec jednotlivej strany a po prepustení sa stal čímsi oveľa väčším, ako „otec národa“. Jeho sporné metódy boja a niekdajší spojenci sa už dávno stali históriou, na ktorú v nových politických podmienkach radšej netreba bolo spomínať. Veď Mandela nakoniec dosiahol svoj celoživotný cieľ. A posledný hold mu vzdávali všetci – tak komunisti, ako aj kapitalisti.

  •  
    a podeliť sa