Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 decembra 2013, 11:22

Je známe, aké mestá v budúcnosti zmiznú

Je známe, aké mestá v budúcnosti zmiznú

Ľudstvo sa môže rozlúčiť s Maldivskými ostrovmi, Hongkongom, Benátkami a Sankt Peterburgom. Tieto mestá sa potopia, ak sa neskončí rast hladiny Svetového oceánu vyvolaný globálnym oteplením.

V treťom tisícročí sa môže úroveň Svetového oceánu zvýšiť v porovnaní s dnešnou hladinou o 5 až 10 metrov. Je pochopiteľné, že predpovede na také dlhé obdobie sa môžu robiť iba pomerne približné. Avšak s najbližšou budúcnosťou je všetko viac menej jasné. Do konca 21. storočia sa úroveň vodnej hladiny garantovane zvýši o 1 meter a do konca 22. storočia – už o tri metre, rozpráva ekológ Alexej Kokorin:

- Na Zemi sú miesta, kde môže zohrať zvýšenie vodnej hladiny o jeden meter osudovú úlohu. Maldivské ostrovy prežiť nebudú môcť. Väčšina nízko ležiacich miest prevažne v Juhovýchodnej Ázii /Kalkata, Bangkok, Šanghaj, Hongkong/ sú ohrození rastom vodnej hladiny. O jeden meter – je pre ne už veľmi zle a už o tri – jednoducho potopa. Pre ruský Sankt Peterburg nie je zvýšenie vodnej hladiny o jeden meter strašné, avšak o tri metre si vyžiada veľmi veľké finančné investície na vybudovanie ochrany.

Vo Svetovom fonde divokej prírody sú presvedčení, že veľkým stratám sa môže vyhnúť, ak už dnes prejsť na „zelenú“ energetiku, znížiť škodlivé emisie do atmosféry a iným spôsobom zastaviť globálne oteplenie. Ale nie všetci odborníci sú presvedčení, že príčinou pozorovaného oteplenia klímy na Zemi je ľudská činnosť. Pre také závery niet dosť údajov, domnieva sa meteorologička Jelena Volosjuková:

- Robiť závery o zvýšení teploty vychádzajúc iba z údajov posledných 50 rokov, nie je celkom korektné. Pretože teplota tak alebo ináč kolíše v akomkoľvek časovom úseku: cez deň a aj cez rok a tak ďalej. Ak bude tendencia rastu teploty, ktorá sa pozorovala posledné desaťročia pokračovať, privedie to k určitej zmene klimatických zón a rastu hladiny Svetového oceánu. Avšak nie všetko je tak už jednoznačné. Zvýšenie teploty vzduchu sa môže sprevádzať topením ľadovcov. A to následne zmení slanosť vody a to znamená, že sa zmení teplota zamrznutia vody Svetového oceánu. A s týmto opäť súvisí teplota povrchu Zeme v planetárnom rozsahu.

Predtým Generálny tajomník OSN Pan Ki Moon vo svojom vystúpení vo Varšave na Konferencii o zmene klímy podotkol, že dnešná generácia dýcha vzduch s rekordnou koncentráciou kysličníka uhličitého v atmosfére a že dnes sa pozoruje najvyššie tempo topenia ľadovcov.

  •  
    a podeliť sa