Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
6 decembra 2013, 16:09

Problémy EÚ nepoznajú hraníc

Problémy EÚ nepoznajú hraníc

Pred stým výročím zahájenia Prvej svetovej vojny zaznela z Bulharska výzva prehodnotiť jej závery. „Územie obývané v Srbsku a Macedónsku ľuďmi s bulharským uvedomením, by malo byť odovzdané naspäť Bulharsku“, - s takou výzvou vystúpila parlamentná skupina Ataka.

Stručná historická informácia: Bulharsko nachádzajúce sa vtedy v bloku krajín, ktoré prehrali Prvú svetovú vojnu, podpísalo v roku 1919 Neuillskú zmluvu o mieri /podľa názvu predmestia Paríža Neuilly-sur-Seine/. Na jej základe sa Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov /od roka 1929 – Juhoslávia/ odovzdávala časť Macedónska vchádzajúca predtým do zostavy Bulharska.

A práve na tieto zeme si aj nárokuje parlamentná strana nacionalistického zamerania Ataka. V konflikte pomáhajú rozobrať sa experti z Bulharska, Srbska a Macedónska. Ponúkame Vám komentár mladej vedkyne z Ústavu Balkanistiky Bulharskej akadémie vied Mariany Karagiozovej. Nemiestnu a krátkozrakú akciu strany Ataka vysvetľuje nasledovne:

- Na prvom mieste je konkurencia medzi niekoľkými nacionalistickými stranami Bulharska, ktoré sa snažia získať politické dividendy v podmienkach rastúceho prílevu utečencov a ekonomických ťažkostí. Okrem toho je ešte aj Neuilská zmluva našou národnou bolesťou, ktorá sa dobre zapísala do daného kontextu. Treba pripomenúť, že Bulharsko je prvá krajina, ktorá uznala Macedónsko a ktorá mu posledné desaťročia poskytovala vážnu pomoc. Jedinou podmienkou, ktorú nastoľuje Bulharsko, - to je podpísanie zmluvy o dobrých susedských vzťahoch.

Ale ak aj hoci hypoteticky predpokladať, že sa scenár navrhnutý nacionalistami z Ataky môže uskutočniť, nebolo by zlé spoznať názor ľudí z „pripájaných“ zemí.

Vladimír Zacharijev, predseda srbskej komunity Bosilegradu, mesta, na ktoré si nárokuje Ataka a kde je 90% obyvateľov Bulharmi, podotýka:

- Máme radi Bulharsko, ale ľúbime aj Srbsko. S Bulharskom nás spájajú korene a kultúra. Veľmi dobre spolupracujeme vo všetkých smeroch a žiadne prekážky zo strany Belehradu nie sú. V Bosilegrade nebudú potrebné dokonca ani prsty na jednej ruke, aby sa spočítalo, koľkých obyvateľov znepokojujú otázky prehodnotenia hraníc. Nakoniec sa snažíme o to, aby raz vôbec prestali hranice existovať a nie o ich nové rozdelenie.

Ivan Babanovský, politológ z Macedónska vystríha pred zasahovaním do dnešnej situácie:

- Iba za rovnoprávnych podmienok a nechajúc na pokoji hranice môže vzniknúť balkánske spoločenstvo vybudované na bezpečnosti. Akékoľvek narušenie mieru a kríza politických vzťahov na Balkáne môžu destabilizovať Európu.

Udalosti posledných desaťročí svedčia o tom, že dnešný Balkán je ešte nevyhasnutý geopolitický vulkán. Otázky geografie a presnejšie geopolitickej geografie, sú tradične na Balkáne výbušné. Všetky národy tam žijúce a jestvujúce štáty môžu nájsť historické a právne argumenty v prospech zmeny hraníc za výhodných pre ne podmienok.

  •  
    a podeliť sa