Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 novembra 2013, 12:03

V naháňačke za utekajúcim vodíkom

V naháňačke za utekajúcim vodíkom

26. novembra štartoval aparát na výskum atmosféry Venuše – VeSpR (NASA). Štart uskutočnila geofyzická raketa, aparát letel menej ako 10 minút a z nich sa na Venušu pozeral celkovo 4 minúty 10 sekúnd. Ale jeho projektanti dúfajú, že VeSpR (skratka od Venus Spectral Rocket) pomôže pochopiť, kam sa stratila voda Venuše.

Experiment uskutočňuje univerzita Bostonu. VeSpR je ultrafialový teleskop, ktorý má merať len jeden ukazovateľ: línie žiarenia atómu vodíka pod názvom lajman-alfa. Podľa neho chcú experimentátori zistiť, koľko je v hornej atmosfére Venuše vodíka a jeho ťažšieho brata izotopu deutéria. Tieto údaje sú kľúčom k tomu, koľko vody bolo na Venuši v počiatočné obdobie jej dejín a ako rýchlo sa z planéty vyparila.

Dnes je Venuša ako aj Mars veľmi suchá. Ak kondenzovať všetku vodu, ktorá je na Venuši, tak pokryje planétu trojcentimetrovou vrstvou v porovnaní s trojkilometrovou vrstvou na Zemi. Ale tak vždy nebolo. Predpokladajú, že 3 planéty zemského druhu vznikli s približne rovnakým množstvom vody, ale neskôr voda z Venuše a Marsu zmizla. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti: hoci na povrchu planéty voda nie je, v atmosfére sú jej molekuly. Pod vplyvom slnečného svetla sa rozpadávajú na kyslík a vodík (alebo deutérium), ktoré sa postupne zdvíhajú do horných vrstiev atmosféry a oddiaľ ich už odnáša slnečný vietor. Ľahšie atómy vodíka sa odnášajú rýchlejšie, deutérium sa trošku zdržiava. Ak zmerať pomer deutéria k vodíku v závislosti od výšky, tak sa bude dať predpokladať, koľko bolo vody na Venuši predtým a v akom množstve ju planéta stráca dnes.

Výška letu VeSpR je asi 110 km. Hoci za tie 4 a niečo viac minút, čo sa aparát nachádza vo vesmíre, sa zdá byť veľmi málo. Vedci z univerzity Bostonu, ktorí uskutočnili experiment, sa hrdia, že podľa vedeckej užitočnosti sa dá porovnať so 4 hodinami pozorovania na kozmickom teleskope Hubble. Teleskop VeSpR sa bude môcť okrem toho použiť aj znovu.

Je zaujímavé, že skoro v ten istý čas Japonská aerokozmická agentúra (JAXA) vyhlásila o zahájení fungovania orbitálneho teleskopu SPRINT-A, takisto zameraného na výskum atmosféry Venuše a Marsu. SPRINT-A (skratka od Spectroscopic Planet Observatory for Recognition of Interaction of Atmosphere ) štartoval v septembri tohto roka a takisto má na palube ultrafialový spektrometer na výskum toho, ako Venuša a Mars stráca atmosféru pod vplyvom slnečného vetra. Družica sa nachádza na orbite vo výške 950-1150 km a bude na nej pracovať rok.

  •  
    a podeliť sa