Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
14 novembra 2013, 18:31

„Buran“ – dieťa studenej vojny

„Buran“ – dieťa studenej vojny

Pred 25 rokmi, 15. novembra 1988 z kozmodrómu Bajkonur odštartoval soviestsky vesmírny systém Energia-Buran. Gigantická vesmírna loď vykonala svoj let v plne automatizovanom režime, čo bolo neskôr zaznamenané aj do Guinessovej knihy rekordov.

Dieťa „Studenej vojny“ – takto môžeme systém označiť. Bola vytvorená ako protipól k americkému Space-shuttle, ktorý podľa odhadov sovietskych vojenských analytikov, mohol zaútočiť na Moskvu jadrovými hlavicami priamo z obežnej dráhy. Buran mal vyrovnať šance oboch superveľmocí na vzájomnú deštrukciu, povedal

Hlasu Ruska

akademik Ruskej akadémie kozmonautiky

Alexander Železnjakov

:

Systém Buran bol vyvíjaný ako zariadenie, ktoré malo vo vesmíre spúšťať vesmírne stanice s vojenských zameraním. To bola naša odpoveď na americký program bojových útočných systémov vo vesmíre (SOI), ktorú v tých rokoch aktívne vyvíjali. Najmä kvôli tomu, aby sme nezostali bez ochrany, v prípade rozvoja týchto systémov, sme Burana vytvorili.

Keď bol Buran pripravený na štart, situácia sa vo svete zmenila. Vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom došlo k otepleniu, ekonomika ZSSR bola na pokraji krachu. V týchto podmienkach sa armáda vzdala vesmírneho systému, civilná kozmonautika nemala dostatok prostriedkov a síl na zvládnutie Burana. Po čase sa svojho vesmírneho systému vzdali aj Američania.

Vesmírne lietajúce systémy však majú svoju budúcnosť v kozmonautike, ale vývoj sa odohráva v inom smere, poznamenáva vojenský expert RIA Novosti Konštantín Bogdanov:

Svetové, aj naše, skúsenosti dokazujú, že rozvoj viacpočetných vesmírnych staníc (systémov) sa vybral smerom modernizácie návratných lodí typu Sojuz či Apollo. Lode ako Buran sa stali pridrahé a príliš náročné na prevádzku.

Osud Burana je smutný. Po svojom prvom a jedinom lete, ostal navždy pripútaný k pevnine. V r. 1993 program oficiálne ukončili, vesmírna loď zostala doživotne v hangári. Po niekoľkých rokoch strecha budovy spadla, čím navždy pochovala jediný kus systému spolu s nosnou raketou. Alexander Železnjakov je presvedčený, že objavy a výdobytky, ktoré v tom čase predbehli dobu, nájdu svoje využitie v budúcnosti:

Ešte si spomenieme na to, nielen z hľadiska našej histórie, ale ako aj na nový druh vesmírnej technológie. Možno sa niekedy na obežnej dráhe objaví vesmírna loď, ktorá bude mať na palube vyrytí názov Buran.

  •  
    a podeliť sa