Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 novembra 2013, 19:31

Poľská eskalácia nenávisti k Rusku

Poľská eskalácia nenávisti k Rusku

95. výročie vyhlásenia nezávislosti Poľska po 1. svetovej vojne využili radikálne pravicové sily na prezentáciu ohňostroja agresie a nenávisti. Vandalizmus orientovaný na veľvyslanectvo RF vo Varšave prinútili políciu, aby demonštráciu zrušila. Trvala iba 90 minút a zišli sa na nej tisíce ľudí. Pri Paláci kultúry a vedy podpálili ruskú vlajku, demonštranti kričali hanlivé heslá na adresu Ruska.

Udalosti nie sú náhodné, ale vyvolali ich rôznorodé príčiny.

Nemenným bodom v ideológii všetkých poľských pravicových organizácii je nenávisť k Rusku. Ide o nenávisť, ktorá sa kopí už niekoľko rokov, je už súčasťou školského vzdelávacieho programu, zaznieva z úst politikov, šíria ju médiá, nejde však iba o výhradne pravicové. Rusko a jeho prezident Vladimír Putin predstavujú pre mnohých symbol zla, ktorý zastrašuje všetkých okolo. Okrem toho, táto nenávisť sa odzrkadľuje v poľských medzinárodných vzťahoch ako aj v politike EÚ voči Rusku, ktorú Poľsko iniciuje. Jasne proti Rusku je orientovaný šéf poľskej diplomacie.

V médiách prakticky nie je možné nájsť objektívne správy o Rusku. Obraz Ruska je skreslený, opisuje sa výsostne tendenčne. Bežný príklad – publicistické články o Rusku v novinách Gazeta Wyborcza.

Nenávisť k Rusku je prítomná aj v rímskokatolíckej cirkvi – najčastejšie sa spája s katastrofou v Smolensku či s poľskou históriou. Kazateľnice v kostoloch často slúžia ako politické tribúny, samotné chrámy sú miestom politických diskusii.

Premiér a prezident Poľska – sú vzdelaním historici, ktorí majú opozičnú minulosť. Preto sa nemôžu objektívne stavať k minulosti. Tým, že vymazávajú celý svoj dospelý život, títo poľskí lídri sami kultivujú nenávisť k Rusku. Podiel na víťazstve Prvej armády Vojska Poľského počas II. svetovej vojny sa tendenčne ignoruje, pretože poľskí vojaci bojovali po boku Červenej armádou. Obdobie obnovy štátu po vojne sa neuznáva, z histórie je vymazávané – pretože ide o obdobie totality pod kontrolou Stalina a ZSSR. Práve takto sa mladej generácii v školách interpretuje poľská história. Mládež už v prvých ročníkoch vedú k nenávisti a ostražitosti k východnému susedovi a svojej histórii.

Pravicoví radikáli – to je hlavne mládež, ktorej štát a spoločnosť nedávajú dostatok príležitostí na ventilovanie energie, ktorá k tomuto veku patrí. Šport v ich ponímaní – to sú bitky na štadiónoch, pretože v školách šport takmer neexistuje. Hodín náboženstva je viac, ako telesnej výchovy. Neexistuje masový šport pre mládež, šport sa zmenil na komerčnú zábavu.

Koniec koncov, je tu aj ďalšia príčina, chápanie slobody ako anarchie v očiach mládeže, ako aj neúcta k etickým normám a zákonom. Opäť prichádza príklad z hora – z poľského parlamentu, nespravodlivých súdov či neetických klerikov.

Ak v Poľsku oficiálne nenávidia Rusko, ak sa pre politické potreby prepisuje história, ak sa drzosť a agresia voči iným toleruje a podporuje, ak sa médiá angažujú v propagande proti Rusku, ak sa sloboda porovnáva s anarchiou dokonca v parlamente, tak nie je správanie mládeže ničím neobvyklým.

V jej blízkom okolí je až príliš veľa hlúpych príkladov.

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie. 

  •  
    a podeliť sa