Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 septembra 2013, 14:01

Fyzik namiesto kardiológa, socialista namiesto demokrata

Fyzik namiesto kardiológa, socialista namiesto demokrata

29. júna 1997 sa v Albánsku konali predčasné parlamentné voľby, ktoré mali v medziach zákona vyjasniť vzťahy medzi demokratmi na čele s prezidentom Salim Berišom a bývalými komunistami. Beriša nakoniec prehral. Prezidentom sa vďaka väčšine poslaneckých hlasov stal socialista Rekxep Meidani, ktorý bol predtým generálnym tajomníkom socialistov.

Meidani

nikdy nebol členom neslávne známej „Albánskej robotníckej strany“. Fyzik so známym menom, skvele hovorí po anglicky, profesor univerzity v Tirane. K socialistom sa pridal v momente, keď sa

Sali Beriša

začal z demokrata meniť na autokratického lídra.

Krátko predtým Albánci boli na pokraji občianskej vojny, iba intervencia OBSE a medzinárodných policajných síl zachránila krajinu od krviprelievania, v čase, keď už sever začínal juhu vysvetľovať ich staré vzťahy. Baškim Fino, ktorý bol premiérom dočasnej kompromisnej vlády, ktorá vznikla počas celonárodných nepokojov, sa ihneď vzdal svojej funkcie. Na jeho miesto nastúpil Fatos Nano, ktorého Beriša v r. 1993 poslal do väzenia za korupciu. Vo väzení zotrval do r. 1997. Mal vytvoriť nový vládny kabinet, zainteresovaní mali byť 5 predstavitelia malých ľavicových strán, ktoré sa tiež dostali do parlamentu. Baškin Fino sa stal vicepremiérom novovzniknutého kabinetu.

Počas 4 rokov, keď bol Fatos Nano vo väzení, Rekxep Meidani bol lídrom strany. Keď sa dostal Nano na slobodu, títo dvaja lídri socialistov v Albánsku rýchlo vytvorili nový dojem politikov s európskou tvárou. Nový prezident a premiér hneď sľúbili svojim voličom, že ukradnuté sa vráti. Okrem toho, vyhlásili, že krajina sa navždy zbaví chaosu a anarchie. Rím tiež potvrdil, že Tirana neostane bez podpory.

Talianska vláda si už dávno zrátala, že je ľahšie pomôcť svojim susedom na Jadrane finančne či pri formovaní právneho štátu, ako potom čakať na zopakovanie chaosu či prílevu ilegálnych migrantov.

Nové vedenie krajiny získalo podporu v niekoľkých odvetviach – pri reforme ozbrojených síl, pri vytvorení finančnej a pohraničnej polície. Rím si dal konkrétnu podmienku – dáme vám materiálnu a politickú pomoc a vy zabezpečíte poriadok na vlastnom území. Premiér Nano pochopil, že techniku a úvery Taliani poskytnú iba za týchto podmienok. Bez akýchkoľvek pochybností sľúbil, že krajina urobí všetko, čo je v jej silách.

Rím zobral na seba úlohu koordinátora a dohol sa s 35 krajinami, ktoré sa stali sponzormi Albáncov. Po vojakoch smerovali do Albánska aj bankári. Tiež žiadali poriadok, stabilitu a lacnú pracovnú silu, ktorá bude môcť zvyšovať kapitál a vracať nemalé úrokové miery úverov. Rím sa samozrejme nechystal, dávať úvery len tak, zo susedskej lásky.

Takto začali v r. 1997 v Albánsku vládnuť socialisti. Bez excesov a mierovou cestou.

Vo svete, voľby, Balkán, Albánsko, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Politika
  •  
    a podeliť sa