Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 septembra 2013, 12:30

Mozog najviac trpí v beztiažovom stave

Mozog najviac trpí v beztiažovom stave

Najväčší vplyv má beztiažový stav na artérie mozgu. K takémuto záveru dospeli vedci z Ruska a USA, ktorí skúmajú výsledky veľkého spoločného projektu Bion-M. Projekt je venovaný skúmaniu vplyvu vesmírnych podmienok na živé organizmy.

Na jar a v lete tohto roku ruskí a americkí špecialisti vyslali na obežnú dráhu výpravu, ktorá pozostávala z myší, rýb v akváriách, rastlín a mikroorganizmov. Mesiac v beztiažovom stave sa stal najdlhšou expedíciou do vesmíru so zvieratami na palube. V auguste v Ruskom inštitúte medicínsko-biologických problémov v Moskve prebehla pozemská časť experimentu.

„Vysvetlilo sa, že artérie v mozgu trpia viac, ako artérie v bedrách,“ rozhovoril sa o prvých výsledkoch experimentu vedecký líder projektu Bion-M Vladimír Syčev. Podľa jeho slov, dokazuje to, že beztiažový stav môže vplývať na mnohé funkcie mozgu, napríklad aj na myslenie.

Zvieratá (kozmonauti) boli pripravované na let so všetkou serióznosťou: vážili ich, merali ich dĺžku od fúzov po chvost, pripravovali ich na pobyt v bezváhovom priestore. Podrobovali ich zložitým psychologickým testom, aby zistili, aké pohlavie – či ženské alebo mužské lepšie zvládne let. Vysvitlo, že samce boli odolnejšie. Samozrejme, samce sú o niečo agresívnejšie a prudšie reagujú na fyzické zmeny.

Najlepšie let zvládli jašterice – všetky sa cítia po absolvovaní letu normálne. Zo 45 myší sa na Zem vrátilo iba 19. Niektoré pokusné živočíchy nevydržali preťaženie počas štartu. Iní zahynuli počas bitiek so svojimi „kolegami“. Rybky taktiež let neprežili: vyplo sa osvetlenie a preto vodné rastliny prestali produkovať, pre ryby potrebný, kyslík.

V pozemskej časti pokusu zvieratá 30 dni žili pri tej istej teplote, vlhkosti a zložení vzduchu ako bol vo vesmíre, ale bez zvýšenej radiácie a beztiažového stavu. Vedci porovnali stav pokusných zvierat a hodnoty tlaku na artérie, čím dospeli k záveru o vplyve bezváhového stavu na mozgové funkcie.

Nasledovať bude skúmanie videí a analýza údajov. Zvieratá, ktoré boli vo vesmíre, špecialisti Ruského inštitútu medicínsko-biologických problémov skúmajú spolu so svojimi americkými kolegami. Došlo tak k spojeniu všetkých najmodernejších vedeckých postupov.

„Úlohou pre najbližší čas je skúmanie vplyvu vesmíru na srdce a krvný obeh,“ dodal Vladimír Syčev.

  •  
    a podeliť sa