Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
21 septembra 2013, 14:57

Kto zorganizoval atentát na albánskeho prezidenta?

Kto zorganizoval atentát na albánskeho prezidenta?

Na 29. júna 1997 r. boli v Albánsku naplánované predčasné voľby. 4. júna bol na prezidenta Saliho Berišu spáchaný atentát. Našťastie, útok nebol úspešný. Taliani, ktorí na seba vzali hlavnú zodpovednosť za nastolenie mieru v krajine, boli presvedčení, že išlo o vopred pripravenú akciu.

Talianski kriminalisti predstavili verziu, podľa ktorej albánske tajné služby vykonali útok s tým, aby čo najprudšie zdvihli popularitu prezidenta. Rímska televízia niekoľko dní ukazovala video, na ktorom 26 ročný

Ilir Ceta

niečo hádže do prezidenta. Jedni tvrdili, že to bol granát, iní naopak, že išlo o pivnú fľašu. Prečo sa nezranil nikto, kto bol v dave, či v bezprostrednej blízkosti

Berišu

? Doteraz to zostáva záhadou.

Rím nevylúčil, že Beriša jednoducho dal opozícii na známosť, že pánom v krajine je on. Opozícia bola presvedčená, že Beriša zavedie v Albánsku policajnú kontrolu a núdzový stav. To dávalo príležitosť na to, aby sa volebné hlasy nerátali v deň volieb, ale až nasledujúce ráno. Opozícia tvrdila, že tak bol dostatok času na machinácie. Mohlo to samozrejme vyvolať novú vlnu konfliktov, potýčok a násilia. V Albánsku každý deň niekoho zabili, čo veľmi stupňovalo napätie v Taliansku. Taliansko sa bálo, že môžu zahynúť ich vojaci. Okrem toho, nevylučovali, že aj po úspešnom priebehu volieb, nebude možné, nechať Albáncov bez kontroly. Bolo tam toľko zbraní v rukách obyvateľstva, ako aj toľko nenávisti medzi severom a juhom, že iba medzinárodné sily mohli zastaviť či odvrátiť občiansku vojnu.

V Macedónsku, kde žilo asi 400 bohatých Albáncov, sa panicky báli, aby sa krvavé výtržnosti nepreniesli aj k nim. Vzťahy medzi Tiranou a Skopje nikdy neboli dobré. V lete 1997 macedónsky minister obrany Lazar Kitanovski vyjadril najväčšie obavy z prúdu albánskych utečencov, ktorých už neprijímalo Taliansko, ani Čierna Hora, ani Chorvátsko. Hlad a blúznivá situácia v Albánsku nútili ľudí, aby hľadali akékoľvek možnosti na záchranu. Macedónsko bolo prekrásnou tranzitnou krajinou, bol to prvý bod ich sna o bohatom a sýtom Západe. V Macedónsku, okrem iného, bolo veľa albánskych dedín, kde mohli utečenci dostať sezónnu prácu. Ten, kto si nevedel nájsť prácu, sa venoval špekuláciám či predaju lacných zbraní (granáty, mínomety, munícia či strelné zbrane) z vyplienených albánskych kasární. Preto zaviedla macedónska vláda prísne bezpečnostné pravidlá na svojich hraniciach. Ak by k tomu nedošlo, mohli by špekulatívni susedia prepašovať do Macedónska toľko zbraní, že by sa mohlo stať niečo nepredpovedateľné.

Vo svete, Balkán, Albánsko, Macedónsko, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Konflikty
  •  
    a podeliť sa