Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 septembra 2013, 11:58

Ruský historik: veľké štáty neberú do úvahy osudy celých národov

Ruský historik: veľké štáty neberú do úvahy osudy celých národov

Nedávno vydali monografiu autora Hlasu Ruska, pracovníka Ústavu Slavistiky Ruskej akadémie vied Petra Iskenderova „Srbsko, Čierna Hora a albánska otázka začiatkom 20. storočia“.

O jeho hlavných tézach rozpráva autor:

- Kniha „Srbsko, Čierna Hora a albánska otázka začiatkom 20. storočia“ je venovaná štúdiu podstaty konfliktov medzi národmi na príklade Balkánu. Snažil som sa taktiež analyzovať možné spôsoby ich uregulovania. Táto kniha sa stala výsledkom mnohoročnej práce s dokumentmi z ruských, srbských, čiernohorských, albánskych archívov a takisto z archívmi Rakúska, Talianska a iných európskych štátov. Historická analýza umožnila prísť ku niektorým záverom týkajúcich sa súčasnej situácie na Balkáne.

Dnešná situácia dokazuje, že rozvoj histórie, predovšetkým na Balkáne, prebieha po špirále. Mnohé udalosti, ktoré sa v súčasnosti dejú na Balkáne a ktoré spochybňujú existujúci právny poriadok a dokonca aj jestvujúce balkánske hranice, boli v tomto regióne práve pred 100 rokmi. A neuregulovanie otázok nepriviedlo k ničomu dobrému. Dnes vidíme, že európske krajiny a medzinárodná verejnosť začínajú celkovo nedoceňovať potenciál toho balkánskeho prašného skladu, ktorý má zvykom detonovať raz za 100 rokov.

Poznáme názor nemeckého kancelára Gerharda Schrodera, že podpora Nemeckom albánskych separatistov v Kosove umožnila Nemecku zohrať aktívnejšiu úlohu v irackej kríze a tvrdšie tam vystúpiť proti USA. Je to príklad toho, ako teória brzdenia a protiváhy, ktorá má geopolitický ráz, umožňuje veľmociam dosiahnuť svoj cieľ a nebrať do úvahy osudy celých národov.

V monografii sa odhaľujú niektoré mýty. Ide z jednej strany o vraj prvotne naprogramovaný kosovský problém, o historicky nezbežné rozpory medzi Srbmi a Albáncami v duchu známej koncepcie zrážky civilizácií. Na inom póle sa nachádzajú početné štúdie, ktoré sa robili predovšetkým v Západnej Európe a USA, ktoré vôbec zamietajú akúkoľvek hrozbu zo strany albánskeho faktora. V mnohom obviňujú srbskú stranu a nevidia nič strašné vo vyhlásení nezávislosti Kosova.

Podľa mňa hlavný záver spočíva v tom, že konflikty medzi národmi, podobné ako kosovský a celkovo rozpory medzi Srbmi a Albáncami, sa môžu vyriešiť pomocou rôznych integračných modelov, ak balkánskym národom nebudú prekážať dohodnúť sa navzájom.

  •  
    a podeliť sa