Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 septembra 2013, 11:54

Albánske poznámky: Vojna medzi Juhom a Severom

Albánske poznámky: Vojna medzi Juhom a Severom

Oklamaní vkladatelia z južného mesta Vlorë žiadali od počiatku Sali Berishu vrátiť im peniaze a potrestať podvodníkov, ktorým sa podarilo ukradnúť Albáncom 1,5 miliárd dolárov. Avšak prezident Berisha veľmi počítal so svojim „ručným“ parlamentom, armádou a políciou.

Situácia nadobúdala každý deň nezvratný ráz – z Vlorë sa povstanie a pogromy kasární a skladov so zbraňami preniesli do Sarandy, Gjirokastëru a následne až do Tirany. Premiér Bashkim Fino zastupujúci opozíciu, nemohol chaos zvládnuť. Rozhnevaný dav bol silnejší. Povstalcov riadili okrem toho bývalí profesionálni vojaci, ktorí sa po príchode Berishu ocitli bez práce.

Každý získaný alebo zanechaný vojakmi tank si ihneď našiel vycvičenú posádku. Zo skladov vyniesli minimálne 150 tisíc samopalov Kalašnikova, neberúc do úvahy obrovský počet pušiek, pištolí a granát. Do rúk povstalcov sa dostala aj nemalá časť vojenského arzenálu Albánska – lode, ponorky, rakety „zem-zem“, lietadlá. V susednom Macedónsku sa armáda nachádzala v stave bojovej pohotovosti a očakávala najhorší scenár. Grécko a Taliansko prijímali nielen cudzincov odchádzajúcich z krajiny a diplomatický zbor, ale ledva vydržali nával albánskych utečencov.

Zahraniční novinári mi hovorili, že časť ukradnutých zbraní bude skoro zaiste v Kosove a Bosne. Tam bolo želajúcich nadobudnúť Kalašnikova vždy dosť. Veď susedia dobre platili a čo potrebuje ešte chudobný človek, aby nakŕmil svoju hladnú rodinu? Preto niesli nie po jednom, alebo dvoch samopalov, no brali toľko, koľko mohli uniesť.

Hádať, čo bude s Albánskom ďalej, nemalo zmysel. EÚ a krajiny NATO hľadali rôzne varianty pomoci. Všetci sa báli zopakovania tu smutne známych celému svetu somálskych udalostí. A ešte horšie – zdĺhavej občianskej vojny.

Južné kmene v Albánsku vždy považovali za vzdelanejšie, no ťažko spolunažívali s obyvateľmi severu. Opozícia, a predovšetkým odstránené od moci južné klany bývalých komunistov obvinili Berishu, že chce urobiť z Albánska za biedne úvery najväčší polygón NATO. Za 5 rokov sa na jeho území uskutočnilo množstvo vojenských cvičení. V Albánsku sa pomaly začali udomácňovať vojaci z USA, Talianska, Grécka, Turecka a iných krajín. Vyhlásenia Berishu, že pomáhajú vybudovať národnú armádu, málo koho presvedčili.

Vojaci v tie dramatické časy neobrátili zbrane proti vlastnému národu, ale povstali si na jeho stranu. Dnes jedni tvrdia, že Albáncov oklamali na 1,5 miliárd dolárov nie bez pomoci neapolskej Kosa Nostra, iní – že Berisha sa stal obeťou sprisahania bývalých komunistov, ktorí mu neodpustili ich odstránenie od moci. No miestna mafia sa ale začala pomaly dostávať do štátnych štruktúr. A tu aj nastúpila kritická chvíľa, kedy Albánci nevydržali.

/Pokračovanie na budúce/

Vo svete, Albánsko, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Politika
  •  
    a podeliť sa