Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
3 septembra 2013, 18:07

Kto stojí za Versailleskou zmluvou?

Kto stojí za Versailleskou zmluvou?

Pred 230 rokmi (3. septembra 1783) bola podpísaná Versailleská zmluva. Veľká Británia uznala nezávislosť 13 amerických štátov, ktoré boli predtým jej kolóniami. Určitú úlohu v zrodení budúcej veľmoci zohralo Rusko. 8 rokov pred touto udalosťou odmietlo pozvanie anglického kráľa zúčastniť sa v bojoch s povstaleckou armádou Georga Washingtona.

V roku 1775 po zahájení Vojny o nezávislosť odoslal Georg III. osobné pozvanie ruskej cárovnej Kataríne II. Anglický kráľ hral na monarchických citoch a žiadal, aby mu poslali ruských vojakov na potlačenie povstania v amerických kolóniách. Britský veľvyslanec v Petrohrade dostal podrobné inštrukcie, aby dosiahol založenie 20 tisícového expedičného korpusu. Chýry o možnom poslaní ruských vojakov za oceán vyvolali vážne znepokojenie tak v Amerike, ako aj v Západnej Európe. A tu je komentár historika

Andreja Sidorova

:

- V skutočnosti poznáme ten fakt, že bola žiadosť na ruskú cárovnú, aby tam vyslala ruských vojakov. Nazývali aj Alexandra Suvorova ako veliteľa tejto armády. Katarína to neurobila, ale Angličania si našli hessenských vojakov, ktorí bojovali na strane kráľa Georga proti povstalcom.

Odmietnutie imperátorky vyhovieť prosbe Georga III. bolo slušné, ale rázne, podčiarkuje historička Natália Bolotiná:

- Písala mu: „Len sa začínam tešiť mieru a Vy viete, že moje Impérium potrebuje pokoj“. Treba povedať, že Katarína bola talentovanou političkou. Ruskí veľvyslanci v zahraničí ju veľmi podrobne informovali o situácii v amerických kolóniách. Vtedy Katarína už vedela, že ich odpojenie je nezbežné. Chápala to a vychádzajúc zo záujmov Ruska to preto odmietla.

Toto rozhodnutie vysoko hodnotili politickí činitelia severoamerických kolónií. George Washington napríklad zdôraznil, že ruská vláda motivovala svoju pozíciu vo vyjadreniach, ktoré boli prejavom úcty k ľudským právam.

100 rokov po týchto dramatických udalostiach sa zistilo, že v USA nie sú spojené s nimi dokumentmi. Na žiadosť amerických diplomatov urobili v archíve ruského Ministerstva zahraničných vecí kópie. Onedlho sa ich dalo uvidieť na špeciálne zorganizovanej výstave – navštívil ju americký prezident Ulysses Grant. V expozícii predstavili aj celú diplomatickú korešpondenciu o Versailleskej zmluve z roka 1783.

  •  
    a podeliť sa