Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 septembra 2013, 16:00

Tabuľku Mendelejeva čaká doplnenie

Tabuľku Mendelejeva čaká doplnenie

Tabuľka Mendelejeva sa pravdepodobne onedlho rozšíri ešte o jeden prvok. Môže sa im stať super ťažký rádioaktívny prvok, ktorý dostal dočasný názov ununpentium. Po prvýkrát ho získali pomocou syntézy ruskí vedci zo Združeného ústavu jadrových výskumov. V súčasnosti sa tento prvok podarilo znovu získať ich švédskym a nemeckým kolegom.

V preklade z latinského ununpentium znamená 115-ý. Práve toto miesto obsadí v tabuľke Mendelejeva, ak ho uzná Medzinárodný zväz teoretickej a aplikovanej chémie. A podľa všetkého k tomu dôjde. V týchto dňoch švédski a nemeckí vedci potvrdili to, o čom ruskí jadroví fyzici nepochybovali posledných 9 rokov: unupentium existuje. Vedci zo švédskej univerzity mesta Lund bombardovali na urýchľovači terč a amerícia (kov, ktorý získali syntézou v roku 1944) s iónmi kalcia. V dôsledku toho sa zafixovalo zrodenie jadier veľmi ťažkého 115 prvku. Práve tak aj ruskí vedci po prvýkrát získali syntézou ununpentium – v roku 2003 v meste Dubna pri Moskve.

Dlhú dobu bol samotný fakt existovania chemických prvkov ťažších ako urán, ktorý je na 92 mieste v periodickom systéme Mendelejeva, veľmi otázny. Také prvky nie sú v prírode. Veľa z nich sa podarilo po prvýkrát získať syntézou práve vedcom Združeného ústavu jadrových výskumov. 105 prvok objavili napríklad ešte v roku 1970. A podľa rozhodnutia Medzinárodného zväzu teoretickej a aplikovanej chémie dostal názov dubnium, na počesť ústavu v Dubne. Aplikované využitie tieto veľmi ťažké prvky zatiaľ nemajú. Ale fyzik Igor Golutvin je presvedčený, že majú budúcnosť:

- Podľa mňa sú tieto výsledky dôstojné Nobelovej ceny. Všetko aplikované použitie je založené na fundamentálnych výsledkoch. Avšak netreba sa čo najrýchlejšie snažiť zhodnotiť dôležitosť a perspektívnosť nejakých výskumov vychádzajúc pritom z možných aplikovaných výsledkov – odporuje to duchu vedy.

Počet prvkov, ktoré po prvýkrát objavili ruskí vedci zo Zjednoteného ústavu jadrových výskumov, sa blíži k 10. V dôsledku ich práce periodický systém sa doplnil takými prvkami, ako rezerfordium (je na 104 mieste v tabuľke), flerovium (114), livermorium (116). Iné – 113, 115, 117 a 118 – takisto po prvýkrát syntézovali v Dubne. Ale oficiálne názvy zatiaľ nemajú. Možnože meno im poskytnú ruskí vedci, ak ich uznajú za objaviteľov.

  •  
    a podeliť sa