Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
31 augusta 2013, 13:17

Dnešná Sýria očami krajanky

Dnešná Sýria očami krajanky

Viac ako 2,5 roka trvajú boje medzi vládnymi vojskami a opozíciou v Sýrii. V regiónoch, ktoré sa dostali pod nadvládu povstalcov, sa život radikálne zmenil. Ľudmila Polininová pred mnohými rokmi odišla z Moskvy do sýrskeho mesta Rakka. Hlasu Ruska teraz porozprávala, ako sa zmenilo za pár mesiacov toto príjemné mestečko.

Ľudmila Polininová

žije v Sýrii viac ako 25 rokov. Prvýkrát do krajiny pricestovala v r. 1985, hneď potom ako sa vydala za Sýrčana. Na tieto časy si spomína mimoriadne vrúcne:

Všetko bolo dobré, bezpečné a lacné. Keď povieš, že si z Ruska, ľudia ťa obskakujú a všetko pre teba urobia.

Všetko sa zmenilo v marci 2013, keď mesto Rakka, ktoré je 200 km vzdialené od Aleppa, prevzali do svojich rúk opozičné vojská:

Všetko zdraželo, neexistuje žiadna bezpečnosť, často nám vypínajú vodu, niekedy to trvá celé dni. Často počuť bombardovanie, prestrelky, akoby sme boli na vojne. Včera bolo počuť výbuchy. Vláda neexistuje.

Pred vojnou sa Ľudmila rada hodiny prechádzala ulicami milovaného mesta, teraz z domu vychádza iba v najnevyhnutnejších prípadoch:

Vychádzam veľmi zriedka, nemám záujem, môže sa stať čokoľvek. Napríklad, vyskytol sa prípad, keď asi 14 či 15 ročné dievča išlo po ulici s rodičmi, keď ju náhle zobrali a odviezli povstalci. Doteraz nie je známe, kde je a čo je s ňou.

Ľudmila hovorí, že v poslednom čase sa zhoršila potravinová situácia. Podľa jej slov, v mestách, ktoré kontrolujú vládne vojská, taký chaos nie je:

Vyskytujú sa problémy s chlebom, dokonca vznikajú konflikty, pri ktorých sa zabíja, pretože polícia nie je a ľudia sa sami musia brániť. V iných mestách, aj v tých, čo sú zničené, existuje štátna vláda, nie ako tu.

V dôsledku teroristických útokov zahynulo niekoľko sýrskych príbuzných pani Ľudmily. Potom sa žena začala veľmi báť o starších synov a dokonca sa bojí o deťoch hovoriť do telefónu:

Moja dcéra tento rok skončila školu, chlapci sú starší. Netreba o nich hovoriť, lebo všetko je odpočúvané.

Ľudmila Polininová teraz so smútkom spomína na výborný vzdelávací systém v Sýrii, na ktorý bola krajina hrdá. V mestách, ktoré opozícia kontroluje, neostalo prakticky nič. Ľudmila sa sťažuje, že v mestách, kde povstalci kontrolujú situáciu, nie je možné sa ani dokonca liečiť:

Nemocnicu máme hneď vedľa, ale teraz patrí opozícii, teraz sú tam oni. Neviem, ako sa tam vykonáva medicínska starostlivosť, či ako vyzerá stav liekov.

Polininová sa spolieha na to, že západné mocnosti nezačnú Sýriu bombardovať.

Myslím, že majú dosť rozumu. Sú ľudia, ktorí veľmi prepadajú panike. Ja verím, že Boh to zachráni.

V Sýrii žije veľa ruských krajanov. Niektorí sa teraz snažia odísť do Ruska, ďalej od vojny. Niektorí, ako Ľudmila Polininová, veria, že sa život vráti do správnych koľají.

  •  
    a podeliť sa