Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
29 augusta 2013, 11:44

Zahraničný dlh vyvolá depresiu svetovej ekonomiky

Zahraničný dlh vyvolá depresiu svetovej ekonomiky

Svetová hospodárska kríza končí. Vymenila ju globálna depresia. Väčšina vyspelých krajín, ktoré sa ocitli pred krízou, dávalo veľké nádeje na partnerov v globálnej ekonomike. Roky 2008-2009 mnohí z nich prežili pomocou zahraničných pôžičiek. Nadišiel čas opustiť pokrízovú jamu, obnoviť ekonomiku, znovu sa zaoberať rozvojom, ale všetky prostriedky idú na splatenie štátneho dlhu.

V dôsledku toho sa dobrá situácia v rokoch 2005-2006 a v zásade celkom výhodná v rokoch 2008-2009 s výškou štátneho dlhu k roku 2010 veľmi zhoršila. Natoľko, že sa stala hlavnou na summite G20 v Toronto v roku 2010. Vtedy sa ako úloha nastolilo zníženie deficitu rozpočtu dvojnásobne do roka 2013. Dnes je jasné, že splniť plán sa nepodarilo.


Na webovej stránke časopisu The Economist sa dajú nájsť Hodiny svetového dlhu. Interaktívna mapa demonštruje dynamiku zahraničného dlhu krajín od roka 2002. Výška zahraničného dlhu vo väčšine európskych krajín presahuje 80 %. Lídrom medzi európskymi krajinami je Grécko, ale oveľa lepšia situácia nie je vo Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku. A dlh Japonska vôbec činí dnes 241 % od HDP.

Najbližšou úlohou je robiť takú fiškálnu politiku, pri ktorej  nepresiahne úroveň zahraničného dlhu 90 % z HDP. Umožní to efektívne obsluhovať štátny dlh a spolu s tým poskytnúť potrebné množstvo zdrojov na vyriešenie vnútorných úloh štátu.

Stačí to na presvedčivé prekonanie depresie? Predovšetkým ak vziať do úvahy iné negatívne faktory, ktoré sa plánuje posúdiť na G20 súviaće predovšetkým s neúspechmi v menových vojnách. Predstavitelia EÚ budú trvať na prísnejších opatreniach. EÚ plánuje ustanoviť hornú hranicu dlhu na úrovni 60 % od HDP. A to znamená zvýšenie daní a zníženie financovania sociálnych programov. Ale práca so štátnym dlhom je absolútne potrebná. Práve preto aj Rusko navrhlo posúdiť túto otázku.

Faktický bankrot Grécka a Cypru je len prvý zvonček. Môžeme si ho všimnúť, ale môžeme aj ignorovať. A to, že v Rusku na tento zvonček zareagovali, ukazuje úroveň zodpovednosti Ruska ako hráča na globálnej ploche. Pre našu krajinu nie je zníženie úrovne štátneho dlhu na dnešok kritické. Je to starostlivosť o blízkych obchodných partnerov.

Ale nikto ani nečaká rýchle výsledky. Svojej činnosťou v 90 rokoch si naša krajina naštrbila imidž na medzinárodnej scéne a skoro vypadla zo svetového politického procesu. Dnešné konanie je potrebným opatrením v jeho obnovení.

  •  
    a podeliť sa