Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 augusta 2013, 20:55

História, ktorá spája. O tajomstvách zmierenia

História, ktorá spája. O tajomstvách zmierenia

V Buračiche nás čakala Ľubov Maklaková. Sedeli sme v jej dome za bohato prestretým stolom. V našich srdciach bolo teplo a súčasne smutno. Nik nemal chuť rozprávať. Viera aj Ľuba zabalili fľašu vodky a fľašu konzervovaných hríbov pre plukovníka Leona Vagnera. Vypili sme po poháriku na cestu a ja som sa vrátil do hotela v Ňandome.

Keď som sa na nasledujúci deň chystal odísť, prišiel Dmitrij Pavlov z vedenia lesnej správy v Archangeľsku. Priviezol so sebou sadenice sibírskeho smreku.

-Vezmi ich do Poľska. Možno že sa tam komusi zídu. Vezmi. Sú to len nežné stromky.

Ktosi balil stromčeky do starej košele, ktosi ich polieval vodou a ktosi zabalil do sáčku... Takto sa sibírske smrečky vydali so mnou na cestu. O niekoľko dní neskôr celé a nepoškodené docestovali do Poľska.

14. júna 2013 som sedel spolu s plukovníkom Leonom Vagnerom na jeho chate. Pili sme vodku, ktorú som mu priviezol z Buračichi a zajedali sme ju hríbami z tajgy. Pozerali sme fotografie a video, ktoré som tam natočil. Hovoril som hlavne ja. Môj starší priateľ počúval.

Moje rozprávanie o ceste na Krajný sever Ruska ho ničím neprekvapilo a na otázku, či sa hnevá na Rusov pokojne odpovedal:

-Rusi sú dobrí ľudia. Systém bol zlý. Keď som slúžil v armáde a mohol som pokojne rozprávať so sovietskymi dôstojníkmi, hovorili sme o tom jeden druhému priamo. Ale len z očí do očí. Prítomnosť tretieho vyvolávala strach. Túto nedôveru vytvoril systém. Mašinéria v ktorej sme mi všetci boli len drobnými kolieskami. Odpustiť? Komu by som mal čo odpúšťať? Jednoducho sme museli žiť v nenormálnej, chorej skutočnosti.

Rozvážne slová životom skúšaného človeka, ktorému tajga vzala detstvo.

Pre všetky totalitné systémy, ktoré vedú k absolútnej moci, totalitarizmu, neexistovala osobnosť. Práve takým bol stalinizmus (1929-1953). Stalinizmus sa stal možným vďaka nemeckému teoretikovi vedeckého socializmu Karlovi Marxovi, jeho spoluautorovi Fridrichovi Engelsovi, ruskému revolucionárovi Vladimírovi Leninovi, poľskému zakladateľovi ČK (ČK – Črezvičajnyj komitet) Félixovi Dzeržinskému a nakoniec gruzínovi Josifovi Stalinovi. Ideológia nepozná hranice.

Ruský historik Roj Medvedev hodnotí počet obetí stalinizmu v ZSSR na 40 miliónov osôb. Väčšinu z nich, približne 75% tvorili Rusi. Pravdepodobne neexistuje žiadna ruská rodina v ktorej by niekto nespolupracoval so štátnou bezpečnosťou. Ale s istotou možno prehlásiť, že neexistuje taká rodina v ktorej by neboli obete zločinov komunistického režimu. Pokiaľ by sme sa na históriu pozreli práve z tohto pohľadu, potom sa uzmierenie našich národov stáva bližším.

Poľský plukovník Leon Vagner vyriešil problém sadeníc z tajgy. Jednu z nich zasadil pred svojim domom, druhú daroval bratovi a tretia bude rásť medzi skalami, ktoré pripomínajú o vyslaných obetiach v jeho rodnej Lomži.

Dostal som z tajgy MMS. Memoriálna doska Kazju sa jasne leskne. Akoby nám spolu s druhými deťmi posielal pozdrav. Kto bol pre mňa Kazja? Tým, o čom osude som počul od babky, otca a strýka. Tým, kvôli ktorému sneh z tajgy ležal na mojom srdci ako ťažký kameň. Môj sneh sa začal topiť v júni 2013. Verím, že sa roztopí aj v srdciach tých, kto si prečíta túto reportáž.

Vo svete, História, Rusko -Poľsko, Rusko očami poľského reportéra, Spoločnosť
  •  
    a podeliť sa