Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
19 augusta 2013, 17:05

Pražská jar: dividendy z nesplnených nádejí

Pražská jar: dividendy z nesplnených nádejí

V auguste 1968 sa zahájila operácia Dunaj. Vojská krajín Varšavskej zmluvy vošli do Československa a ukončili demokratické reformy Alexandra Dubčeka. Na rozdiel od maďarského povstania v roku 1956 sa potlačenie Pražskej jari zaobišlo pomerne malou krvou.

Demokratické reformy pod vedením generálneho tajomníka Dubčeka a jeho prívržencov trvali niečo vyše pol roka – od 5. januára do 21. augusta 1968, kedy vošli do Československa vojská ZSSR a jeho spojencov. Sovietske vedenie niekoľko mesiacov váhalo a nevedelo, čo urobiť ohľadne svojvoľnej Prahy: nasledovné zmeny hrozili rozkolom Východného bloku. V Kremli sa okrem toho obávali, že „vírus reforiem“ sa rozšíri aj mimo Československa a nainfikuje sa nim nielen elita Východnej Európy, no dokonca aj liberálna časť straníckych funkcionárov ZSSR. U generálov bola svoja príčina v prospech silového riešenia, je presvedčený historik Alexander Stykalin: na rozdiel od Poľska, Maďarska a NDR nebol v Československu kontingent sovietskych vojsk:

- Sovietske vedenie dávno znepokojovalo, že v Československu niet sovietskych vojsk a tisíckilometrový koridor od Západného Nemecka po sovietske hranice sa fakticky neobraňuje. A to znamená, že je treba nájsť príčinu, aby sa táto medzera zaplnila. Také úvahy jestvovali u sovietskych generálov dávno pred udalosťami v roku 1968. Pražská jar poskytla príčinu tak urobiť.

Dnes mnohí politológovia vravia, že ZSSR konal podľa okolností. Na podobný krok by sa rozhodol akýkoľvek líder veľkého vojensko-politického bloku. No Kremľu to spôsobilo obrovské škody. Na potlačení Pražskej jari sa zúčastnilo päť krajín Varšavskej zmluvy, no sláva „hrdúsiaceho slobodu“ pripadla práve na ZSSR – líder zodpovedá za všetkých.

Pražská jar sa v očiach Západu stala symbolom mučeníctva. Mocenskí predstavitelia postsovietskeho Česka ju využili ako politický kapitál, ktorý sa úspešne rozmiestnil na „politických burzách“ Západu. Jedným z najdôležitejších následkov Pražskej jari je vstup Česka medzi hlavné európske veľmoci v rangu plnoprávneho člena, domnieva sa politológ Pavel Sviatenkov:

- Česku sa podarilo výhodne zameniť svoju úlohu v udalostiach v roku 1968 na rovnoprávny lístok do klubu európskych veľmocí. Česko má dnes svoj hlas v Európe a jeho pozícia sa berie do úvahy. Nie je pocit, že je to chudobná pastorkyňa dostávajúca dotácie od Európskej komisie.

Hlas českých politikov je dobre počuť na medzinárodnej úrovni. Nástojčivosť českého prezidenta Václava Klausa prinútila Európsku úniu ísť na určité ústupky Prahe pri podpísaní Lisabonskej zmluvy v roku 2009, pripomína Pavel Sviatenkov. Česi museli dlhý čas vo svojich dejinách žiť pod ochranou väčších štátnych celkov. Naučili sa vyhýbajúc sa otvorenému konfliktu vždy dosiahnuť pre seba právo hlasu.

  •  
    a podeliť sa