Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 júla 2013, 12:03

95 výročie popravenia cárskej rodiny

95 výročie popravenia cárskej rodiny

Pred 95 rokmi v noci zo 16. na 17. júla 1918 zastrelili v Jekaterinburgu cársku rodinu – imperátora Nikolaja /Mikuláša/ II., jeho manželku, deti a sluhov. Nehladiac na to, že od tragédie uplynulo už veľa desaťročí, ruská a svetová verejnosť sa navracia k tejto stránke dejín Ruska a snaží sa odznova ju prehodnotiť a pochopiť ju.

Smrť posledného imperátora Ruska vyvoláva doposiaľ veľa otázok a je pokrytá tajomstvom. Do konca nie je známe, kto konkrétne povolil popravu. Rozpráva historik a spisovateľ

Alexej Šilov

:

- Keď sa začínalo biele hnutie, jeho „vlajkou“ boli Romanovci. Monarchisti zo starého Ruska dúfali, že Romanovci sa znovu budú môcť vrátiť na trón. Boľševici si mysleli, že po likvidácii cárskej rodiny zmenia vzhľad a podobu Ruska. No zavraždenie jednej rodiny nemohlo ovplyvniť situáciu v krajine. A to, že všetko sa udialo bez súdu, bez vyšetrovania a trest smrti bol vynesený unáhlene, keď sa bieli priblížili k Jekaterinburgu – všetko to vyvoláva veľa otázok o spravodlivosti rozhodnutia. Tým viac ak vezmeme do úvahy, že zabili aj deti.

Diskusie vyvoláva aj osobnosť Nikolaja Druhého. Niektorí historici sú presvedčení, že nehladiac na to, že Rusko dosiahlo počas jeho vlády značné úspechy v ekonomickej a sociálno-politickej oblasti, bol celkovo ako vládca slabej povahy. Mäkký štýl vlády aj priviedol krajinu k revolučným zmenám.

Je známe, že zanedlho pred smrťou, po februárovej revolúcii 1917 sa Nikolaj Druhý zriekol trónu. Začiatkom roka 1918 boľševici vážne posudzovali otázku otvoreného súdneho procesu. Práve pod touto zámienkou previezli imperátorskú rodinu spočiatku z Cárskeho Sela do Toboľska a následne do Jekaterinburgu. A po 78 dňoch väzenia surovo zastrelili v pivnici Ipatievského domu. Neskôr telá posledného imperátora, jeho manželky, detí a sluhov vyviezli za mesto a zhodili do jednej zo šácht Isetskej bane.

Pretože sa predstavitelia moci dlhé roky starostlivo snažili utajiť pravdu o zabití cára, ich hrob otvorili iba v roku 1991. Nájdené pozostatky boli uznané sa cárske a v roku 1998 ich slávnostne znovu pochovali v imperátorskej hrobke Petropavlovského chrámu v Sankt Peterburgu. No Moskovský patriarchát tak ani neuznal ich pravosť.

Keď v roku 2000 zapísali zavraždených Romanovovcov medzi svätých Ruskej pravoslávnej cirkvi, na území bývalej isetskej bane otvorili mužský kláštor, v ktorom je sedem chrámov - podľa počtu zavraždených členov cárskej rodiny.

Zádušné omše prebiehajú v tieto dni vo všetkých chrámoch Ruskej pravoslávnej cirkvi nielen v Rusku, ale aj v zahraničí. V tomto roku oslavujú vo svete okrem smutného jubilea – popravy posledného imperátora a jeho rodiny – aj 400 výročie založenia Doma Romanových.

  •  
    a podeliť sa