Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
8 apríla 2013, 17:15

Žeby tmavá hmota predsa existovala?

Žeby tmavá hmota predsa existovala?

Vedci získali nové údaje podporujúce teóriu existencie takzvanej tmavej hmoty. Daná tajomná substancia by teoreticky mala tvoriť 80% celkovej hmotnosti vesmíru a plniť úlohu akejsi kostry, na ktorú sa upevňuje obyčajná hmota, teda hviezdy a galaxie.

K optimistickým záverom hovoriacim v prospech existencie tmavej hmoty dospeli vedci po roku práce s alfa magnetickým spektrometrom. Ten sa nachádza na Medzinárodnej vesmírnej stanici, kam bol privezený v roku 2011. Prístroj je upevnený k vonkajšiemu povrchu stanice, je veľký ako autobus a váži 7 ton. Úlohou alfa magnetického spektrometra je zachytávať a analyzovať častice prichádzajúce z hlbín vesmíru.

Fyzici sa domnievajú, že častice sa postupne hromadia v útrobách hviezd a keď je týchto častíc už priveľa, v podmienkach obrovských teplôt medzi nimi dochádza k reakcii: mikrovýbuchu a rozpadu, v následku čoho vzniká pár pozostávajúci z elektrónu a pozitrónu (antičastice elektrónu).

- Výsledky potvrdili, že vo vesmíre existuje veľké množstvo pozitrónov, čo môže nasvedčovať existencii určitého typu tmavej hmoty. Z druhej strany existujú aj zdroje pozitrónov pochádzajúce zo supernov, ktoré vytvárajú neutrónové hviezdy a pulzary.

Povedal vedúci Astrokozmického centra Inštitútu fyziky RAV, akademik Nikolaj Kardašev.

Aby si vedci nezmýlili rodiace sa pozitróny s časticami, ktoré prichádzajú z neutrónových hviezd a pulzarov, je potrebné zistiť, kde sa nachádza ich zdroj. Alfa magnetický spektrometer to ale spraviť nedokáže, vysvetľuje vedúci oddelenia teoretickej astrofyziky Astrokozmického centra Inštitútu fyziky RAV Vladimír Lukaš:

- Je možné vytvoriť detektor na inom princípe, ktorý by bol schopný určiť smer týchto častíc. Detektor by bolo možné otáčať a zisťovať, odkiaľ dané častice prichádzajú a následne pochopiť, čo je ich zdrojom. Ak sa ich zdroj bude nachádzať v centre galaxie, hypotéza o tmavej hmote získa ďalší dôkaz vo svoj prospech. Ak ale prichádzajú odinakiaľ, bude jasné, že ich zdrojom sú pulzary, nie tmavá hmota.

Obrovské kvantum informácií z ISS budú fyzici študovať niekoľko mesiacov. Hypotéz ohľadne toho, čo vlastne tmavá hmota v skutočnosti je, existuje taktiež dostatok. Podľa niektorých vedcov existujú také druhy tmavej hmoty, ktoré vôbec nevytvárajú pozitróny. Je teda jasné, že diskusie ohľadne výsledkov práce alfa magnetického spektrometra ešte dlho neutíchnu.

Vedci budú od daného prístroja očakávať ďalšie údaje. Alfa magnetický spektrometer je najdrahší nástroj na svete: jeho výroba stála 2 miliardy USD a podieľalo sa na nej 56 vedeckých kolektívov z 16 krajín, vrátane Ruska. Prístroj sa bude na ISS nachádzať do roka 2020 a jeho tvorcovia sú si istí, že čas jeho najväčších objavov ešte len príde.

  •  
    a podeliť sa