Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 februára 2013, 13:42

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť očami jedného z najbohatších Srbov sveta

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť očami jedného z najbohatších Srbov sveta

Niekoľkokrát ho zahrnuli na zoznam najbohatších Srbov sveta. Úspešne sa v ňom prepájajú kvality podnikateľa a filozofa. Boris Bukobrat venoval veľa rokov svojho života štúdiu problémov Balkánu XX. storočia. Zišiel som sa s nim v Moskve v júni 2005.

Dlho sme hovorili o minulosti, súčasnosti a budúcnosti nespokojného Balkánskeho regiónu.

- Prečo sa v roku 1991 rozpadla Juhoslávia? Čo bolo hlavnou príčinou rozpadu niekedy družnej a prosperujúcej krajiny?

- Hlavnou príčinou tragických udalostí na Balkáne v roku 1991 boli nielen vnútorné, ale aj vonkajšie faktory. Náš blahobyt v mnohom závisel od vzťahov medzi Sovietskym zväzom a USA. Američania začiatkom 90 rokov po rozpade ZSSR pochopili, že sa môžu teraz bez osobitých problémov začať zaoberať bývalými socialistickými krajinami. V krajine, ktorá sa nazývala Juhosláviou, bolo veľmi veľa vnútorných problémov a rozporov. Keď v Belehrade počúvali v parlamente Bosniakov, Chorvátov a Macedóncov, vznikal dojem, že sa považujú za Juhoslovanov. Ale keď sa ten samý Bosniak vrátil zo Sarajeva, nepovažoval sa už za Juhoslovana. Stal sa patriotom svojej republiky Bosna a Hercegovina. A tak bolo s predstaviteľmi všetkých šiestich republík vchádzajúcich do Juhoslávie. Dlhé roky u nás existovala politika dvojitých noriem. Vyplývalo to z Ústavy Juhoslávie. V šiestich republikách /Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Macedónsko/, ako aj v dvoch autonómiách /Kosovo a Vojvodina/ boli všetky atribúty štátnosti. V Juhoslávii bolo fakticky osem samostatných štátov. Mali svoju Ústavu, svoju vládu, parlament a prezidenta. Mína na rozpadnutie Juhoslávie sa nachádzala už v jej Ústave.

- Tieto republiky sa pritom značne navzájom líšili ekonomicky. Ústredná moc rozdelila po novom prostriedky a snažila sa podporiť Macedóncov, Čiernohorcov a obyvateľov Kosova. Bolo treba vkladať ešte viac prostriedkov, aby udržať krajinu pred rozpadom?

-Ak by na každého obyvateľa spadalo každoročne po 25000 dolárov, Juhoslávia by sa nerozpadla. Ale nežili sme podľa prostriedkov. Každý rok rástol zahraničný dlh. Po celom svete sme si požičali desiatky miliárd dolárov. Úvery brali všetky republiky a vracať ich mala Juhoslávia. No keď nadišiel čas platiť dlhy, peniaze štát jednoducho nemal. Preto bolo hlavnou príčinou rozpadu Juhoslávie štátne zriadenie a ekonomika, ktorá existovala iba na úkor zahraničných úverov.

- А ako sa stalo, že k moci prišli ľudia, ktorí postavili národné záujmy svojich republík vyššie ako štátne záujmy?

- Po smrti Tito v krajine nevznikol normálny štátny systém riadenia. Predstaviteľ jednej zo šiestich republík Juhoslávie sa stával hlavou štátu na 12 mesiacov. Od 1. januára sa zjavil nový prezident, ktorý už 1. marca začínal rozmýšľať o tom, na aký post prejde o deväť mesiacov. Preto bolo naše kolektívne vedenie, ktorému dôverili riadenie krajiny, málo efektívne. Mali sme jednostranícky systém, ktorý povinne predpokladal vonkajšieho nepriateľa. Predstavitelia moci nemohli riešiť vnútorné problémy a zaoberali sa iba tým, že zo všetkého obviňovali vonkajšieho nepriateľa.

No tento mýtus sa rozovial a vtedy sme začali hľadať nepriateľov u seba, medzi republikami. Začal sa veľký boj. Aby sa mohli republikánci politici udržať u moci, začali sa uberať smerom k nacionalizmu a populizmu. Občania inej národnosti sa zrazu stali ľuďmi druhej triedy. Pomáhalo to zachovať si moc. Takým bol aj Slobodan Miloševič. Potreboval si zachovať moc a vo svojom kresle sa udržal iba preto, že začal hájiť Srbov. No nemohol vôbec predpokladať, že nacionalizmus sa obráti nakoniec proti nemu a kvôli tomu stratí v októbri 2000 moc.

Vo svete, Balkánsky denník, Balkánsky denník ruského novinára, Politika
  •  
    a podeliť sa