V Kolíne prebieha každý rok karneval. Má skoro toľko isto rokov, ako sú dejiny samotného mesta. Je známe, že ešte Rimania oslavovali svoje Saturnálie a bohyňu plodnosti Izidu. Po uliciach ťahali loď s kolesami, ktorú nazývali ako carus navalis.
Kresťania neskôr prebrali pohanské zvyky. Začiatok postu pred Veľkou nocou bol spojený s karnevalom, čo sa teraz prekladalo ako carne vale = Dovidenia, mäso!
V Kolíne sa karneval začína cez Ružový pondelok /Rozenmontag/ rovno o 11 hodine 11 minútach a končí sa dva dni pred takzvanou Popolcovou stredou. Sviatok sa zahajuje ako Babie fašiangy /Weiberfastnacht/ vo štvrtok, v tomto roku je to 7. február. Ženy preberajú v tento deň v meste riadenie a odrezávajú mužom viazanky – symbol mužskej moci. Preto aj muži chodia po meste s kúskami viazanok na krku. Ale odmeňujú ich za to nežným bozkom.
K veselému pouličnému karnevalu sa v 18. storočí pripojili takzvané Reduty podľa benátskeho vzoru, divoké maškarády a maškarádne plesy, ktoré boli pregoratívou aristokracie a bohatých obyvateľov mesta.
Kolínsky karneval sa v jeho súčasnej podobe – s pochodom cez Ružový pondelok, slávnostným zasadaním a maškarnými plesmi – zjavil v roku 1823. Je to deň vzniku Sviatočného Výboru karnevalu, ktorý má za úlohu zachovať tradície Kolínskeho karnevalu a zachovať jeho svojbytnosť.
Karneval má konkrétnu adresu – je to Kolínske múzeum karnevalu... V tomto dome sa môžu uvidieť veľkolepé rady, dá sa pokochať tradičnými uniformami a čiapkami, vypočuť si hudbu kolínskeho karnevalu.
Jedným z najcennejších artefaktov zbierky je Zlatá kniha Sviatočného Výboru Kolínskeho karnevalu 1823. Toto dielo zlatníkov bolo vyhotovené z 11 kilogramov pozláteného striebra a vyzdobené drahokamami, ktorých je asi 700. V Zlatej knihe sa nachádzajú obrazy z dejín Kolínskeho karnevalu.
Na Kolínsky karneval sa každoročne schádza 1,3 milióna divákov a 10500 bezprostredných účastníkov. Počas neho prebieha vyše 500 sviatočných zasadaní a plesov, nekonečné sprievody, ako aj vystúpenia hudobných skupín a hercov.
-
a podeliť sa