Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
8 februára 2013, 12:38

Index Big Mak: nedocenené valuty

Index Big Mak: nedocenené valuty

Časopis The Economist zverejnil nasledovný index Big Mak – čo je neoficiálny spôsob určenia kurzu valút v kúpyschopnosti. Rubeľ sa ocitol medzi najviac nedocenenými valutami. Experti sa domnievajú, že zostavitelia indexu nie sú ďaleko od pravdy.

Index Big Mak bol vymyslený v roku 1986 a zakladá sa na teórii parity kúpyschopnosti. Znamená to teda, na pomere rôznych valút k určitému balíku tovarov a služieb. Prečo Big Mak? – Všetko je jednoduché: táto žemľa sa predáva na celom svete a v jej zostave sa nachádzajú hlavné potravinové komponenty: mäso, syr, zelenina a chlieb. Pri ideálnej konkurencii by mal stáť Big Mak na celom svete v dolároch rovnako. No nie je tomu tak. Na základe údajov The Economist v Amerike stojí 4 doláre 37 centov, v Číne niečo viac ako dva a pol dolára a v Rusku ešte menej. Ak porovnať ceny v rôznych krajinách dá sa pochopiť, nakoľko sú „spravodlivé“ dnešné devízové kurzy. Tento neseriózny index sa tak zapáčil ekonómom, že sa dokonca zjavil termín „burgernomika“ a samotnému indexu Big Maka sa venujú vedecké dizertácie.

O čom hovorí Big Mak? Samou nedocenenou menou je dnes indická rupia – jej trhový kurz by mal byť vyšší skoro o 62%. Následne ide mena JAR, Honkongu, Ukrajiny, Egyptu. Rusko je na šiestom mieste. Dolár by nemal stáť v súlade s „burgenomikou“ 30 rubľov, ale okolo 17. Medzi nedocenenými sa ocitli valuty krajín BRICS a mnohých rozvojových krajín, čo je zákonitosť, hovorí riaditeľ fondu Centrum rozvoja fondového trhu Jurij Danilov:

- Sú vždy podhodnotené ohľadne parity kúpyschopnosti. A ako sa rozvíja národný devízový trh, národná ekonomika a rastie „zapojenosť“ ekonomiky do systému globálneho rozdelenia práce, tieto ukazovatele sa zbližujú. Pomerne rýchlo prebieha tento proces pre indickú rupiu a čínsky juaň.

Experti zdôrazňujú, že cena valuty nie vždy zodpovedá parite kúpyschopnosti. Ponúkame Vám názor riaditeľa analytického departementu Nomos banky Kirila Tremasova:

- Súvisí to s mnohými faktormi ekonomického rázu: s investičnou zaujímavosťou týchto krajín, s kurzom valút. Je známe, že mnohé krajiny jednoducho brzdia svoje devízové kurzy.

Banka Číny napríklad dlhú dobu zanižovala kurz juaňu, aby tak zvýšila konkurencieschopnosť čínskych tovarov. Sú nadhodnotené valuty. Na prvom mieste je venezuelský bolivar, nórska a švédska koruna. Cena doláru je viac menej spravodlivá, ale euro je trochu nedocenené. Jurij Danilov si myslí, že v dlhodobej perspektíve sa bude väčšina valút snažiť o paritu s kúpyschopnosťou. Výnimkou bude iba švajčiarsky frank:

- Pretože prílev kapitálu ide do tejto krajiny – sú tam banky a spoľahlivo sa tam chránia finančné prostriedky. Švajčiarsky frank bude preto vždy nadhodnotený. Najskôr sa prehodnotia aj niektoré meny poistené určitými prírodnými zdrojmi, ako napríklad nórska koruna.

  •  
    a podeliť sa