Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 decembra 2012, 15:23

Umenie zbrojárskych majstrov zo Zlatoustu

Umenie zbrojárskych majstrov zo Zlatoustu

Detské brnenie imperátora Alexandra II., šabľa Leonida Brežneva a dýka maršala Ivana Bagramjana. Tieto skvosty ruských zbrojárov sa vystavujú na výstave v múzee Kolomenské v Moskve.

Zlatoust je neveľké mestečko v Čeliabinskej oblasti a už niekoľko stáročí je centrom výroby zbraní a centrom umenia ocelorytu. Túto zimu sa dajú uvidieť najlepšie diela zlatoustských zbrojárov na výstave, ktorá sa zahájila v múzeu – rezervácii Kolomenské.

„Je to skutočne unikátna expozícia, - povedala v interview pre Hlas Ruska kurátorka výstavy Tatiana Martynová. – V metropole sa po prvýkrát vystavuje obrovská zbierka zbraní zo Zlatoustu, ktorá sa nikdy v takom objeme nevystavovala. Je to vyše 400 exponátov. Návštevníci výstavy budú môcť sledovať celé dejiny zlatouskej výroby – nádherné oceloryty a pravdaže aj umelecké zbrane.

Expedíciu hľadať zlato a striebro poslal po prvýkrát do týchto krajov cár Alexej Michajlovič ešte v XVII. storočí. Vtedy bola pravda expedícia neúspešná. Obrovské zásoby rudy našli skoro o pol storočia neskôr počas vlády imperátorky Jelizavety Petrovny. Odvtedy sa aj začala slávna história Zlatoustu. Výroba rástla a začiatkom XIX. storočia sa zlatoustská zbrojárenská fabrika stala najväčšou v Ruskom impériu.

V Zlatouste organizovali v roku 1811 výrobu umeleckých zbraní. Učiteľmi zlatoustských majstrov boli odborníci z Nemecka: na práce na fabrike pozvali zo Zolingenu nemeckých majstrov – zbrojárov, vrátane známeho majstra na výzdobu dýk Vilhelma Schaafa so synmi.

Nemci učili pol roka obyvateľov Zlatoustu technike „ortuťového pozlacovania“. No čoskoro po odchode cudzích majstrov vynašli ruskí umelci svoju techniku.

„Spôsob ponúknutý Schaafovými bol veľmi škodlivý, - povedala Tatiana Martynová. – Zlatoustskí majstri šli ďalej. Vyvynuli svoju metódu výzdoby studených zbraní. Navrhli spočiatku vyrývať ornament a následne ho pozlátiť pomocou štetca“.

Na výstave sa vystavujú paloše a kordy, šable a dýky – tie, ktoré sa vyrábali pre obyčajných vojakov, ako aj tie, ktoré mali patriť najvyššiemu veleniu a titulovaným osobnostiam. Boli špeciálne objednávky aj pre cársku rodinu. Jedným zo skvostov výstavy je brnenie vyhotovené špeciálne pre cisároviča, budúceho imperátora Alexandra Druhého. Tridsaťtri majstrov na čele s presláveným Ivanom Bušujevom pracovalo nad týmto unikátnym umeleckým dielom od roka 1830 do roka 1833.

„V roku 1834 toto brnenie zabalili do debny a pripravili na odoslanie do Sankt Peterburgu, - povedala Tatiana Martynová. – Poslali ho na vozoch, ktoré viezli z Uralu zlato a striebro. Brnenie bolo zabalené do debny s dvojitým dnom. Dolu ležali meč, štít a neveľká kopija. Hore boli položené súčiastky tohto brnenia. Keď delegácia zo Zlatoustu darovala tento dar cisárovičovi zistilo sa, že po ceste záhadne štít, meč a kopija zmizli“.

V roku 2005 ich podľa starých kresieb obnovili súčasní majstri. Cisárovič si toto brnenie tak ani nikdy nevyskúšal, pretože pokým ho kovali tri roky a ešte rok viezli do Peterburgu, budúci imperátor stihol z neho vyrásť. A tak aj zostalo iba exponátom múzea.

V XX. storočí sa na zlatoustských rytinách zjavujú zobrazenia vodcov komunizmu, ktorí neboli ľahostajní k dielam zbrojárov. Na výstave sa môže okrem iného uvidieť umelecky vyzdobenú šabľu vyrobenú pre Leonida Brežneva.

V 1990-e roky prišli do Zlatoustu ťažké časy – známa fabrika zbankrotovala. Umelci pravda zachovali svoje tajomstvá a majstri sa dnes ako aj predtým slávia na celom svete – ich diela sa často zjavujú na aukciách najväčších dražobných domov a sú pýchou mnohých múzeových a súkromých zbierok.

fotogaléria

  •  
    a podeliť sa