Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 decembra 2012, 15:47

Ako pristáť na lietadlovej lodi „naslepo“

Ako pristáť na lietadlovej lodi „naslepo“

Ruskí inžinieri vyvinuli navigačný komplex pre námorné letectvo umožňujúci stíhačkám pristáť na palube lietadlovej lode „naslepo“. Skúšky daného systému sa vo flotile začnú už čoskoro a ich úspech by námornému letectvu otvoril dvere k novým možnostiam.

Pre pristátie na lietadlovej lodi potrebuje pilot pomimo svojich schopností aj dávku guráže: stíhačka pristávajúca v klasických podmienkach na dráhe 2000 metrov dlhej a 50 metrov širokej, musí zosadnúť na ploche jeden a polkrát užšej a desaťkrát kratšej, ktorá sa navyše pohybuje a kolísa. Lietadlu na palube pomáhajú zastaviť brzdiace laná (alebo, v núdzovom prípade, vyzdvihnutá záchytná bariéra). Pre prípad, že lietadlo minie dráhu, prebieha pristátie pri spustenom prídavnom spaľovaní, vďaka čomu môže pilot opätovne nabrať výšku a svoj pokus zopakovať.

Pilotov schopných pristáť na lietadlových lodiach je aj tak málo a nepriaznivé meteorologické podmienky ich počty znižujú oveľa efektívnejšie, než nepriateľova protiletecká obrana: žiadny veliteľ krídla do akcie nepošle pilota, ak sú očakávané pristávacie podmienky tvrdšie než tie, ktoré je letec schopný zvládnuť.

Americká flotila nazbierala za niekoľko posledných desaťročí v pristátiach „naslepo“ obrovské množstvo skúseností, avšak zosadnúť v Perzskom zálive počas piesočnej búrky, alebo v severných častiach Atlantiku/Pacifiku pri snehovej víchrici, dokáže len hŕstka.

Ruského námorného letectva sa ale problém meteorologických podmienok týka ešte väčšmi, keďže hlavné základne oboch oceánskych flotíl RF sa nachádzajú v oblastiach bohatých na meteorologické prekvapenia, ktoré sú navyše na severe okorenené o polárnu noc.

Nový systém pristátia „naslepo“, nazývaný SRNK (satelitný rádionavigačný komplex), umožňuje výrazne zvýšiť presnosť pristátia na palube vďaka metóde takzvanej relatívnej navigácie. SRNK je založený na využití satelitného navigačného systému, avšak pristávajúce lietadlo v tomto prípade získava aj údaje z ďalšieho stroja, taktiež vybaveného týmto komplexom. Dodatočný výpočtový bod stíhačke umožňuje zvýšiť presnosť súradníc až do desiatich centimetrov a zosúladiť ich so súradnicami lietadlovej lode berúc do úvahy jej kolísanie vyvolané vlnami. Pilotovi sa na čelnom skle objaví zameriavací bod, ktorý ho usmerní a umožní mu pristáť na palube aj pri nulovej viditeľnosti.

Keďže je presné nasmerovanie k pristátiu aktuálne nielen pre námorných pilotov, SRNK nájde uplatnenie aj na iných lietadlách. Blok satelitného radionavigačného komplexu nemusí byť umiestnený iba na lietadle a môže sa nachádzať aj na riadiacej veži letiska, čím pilotovi umožní pristáť aj v prípade, ak zem nie je viditeľná. Podobný systém by bol v ideálnych prípadoch schopný vyhnúť sa katastrofám, ako napríklad nešťastiu z 10. apríla roku 2010, kedy neďaleko letiska Smolensk-Severnyj havarovalo lietadlo s poľským prezidentom na palube.

Na predbežných testoch SRNK už svoje kvality predviedol: stíhačka Su-30 vybavená daným komplexom niekoľkokrát preletela ponad palubu lietadlovej lode Admirál Kuznecov, dotýkajúc sa pristávacej dráhy kolesami. Ak budú skúšky úspešné, satelitný rádionavigačný komplex sa objaví vo výbave tak terajších Su-33, ako aj perspektívnych stíhačiek MiG-29K, ktoré si ruské námorníctvo objednalo v rámci štátneho programu prezbrojenia na rok 2011 až 2020.

  •  
    a podeliť sa