Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 novembra 2012, 17:27

Zvýšenie štatútu Palestíny v OSN nevyrieši staré problémy

Zvýšenie štatútu Palestíny v OSN nevyrieši staré problémy

Valné Zhromaždenie OSN uznalo väčšinou hlasov Palestínu za štát v štatúte pozorovateľa. Podľa Moskvy (hlasovala za) zvýšenie palestínskeho štatútu pomôže obnoviť dialóg medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Medzitým sa ale expertné spoločenstvo rozdelilo na optimistov a pesimistov.

Dnes sa Palestínčania tešia. V ich chápaní do vyhlásenia suverenity zostal asi len jeden krok. Hoci v reálnosti hlavnou prekážkou na ceste k plnohodnotnej palestínskej štátnosti ostávajú samotní Palestínčania. Palestínska autonómia to je fakticky Západný breh rieky Jordán. U moci sa tam nachádza FATAH. Táto organizácia bola založená v roku 1957 budúcim lídrom Palestíny Jásirom Arafatom. Z tých čias prešlo hnutie dlhú cestu od čisto teroristických spôsobov boja po faktické uznanie Izraelu a voľbu kurzu na pokojné uregulovanie konfliktu.

S FATAHom konkuruje HAMAS zo pásma Gazy. Nastoľuje za cieľ založenie moslimského chalifátu a oslobodenie Palestíny od sionistov. Tieto dve hnutia prenasledujú rôzne ciele. Prví sú viac svetskými nacionalistami. Druhí zas islamskými internacionalistami, pre ktorých nepredstavuje národný palestínsky štát veľký záujem. To sú rozpory na ideovej úrovni. Prekonať ich bude veľmi zložité.

Ešte jeden dôležitý moment – Palestína je finančné závislá od Izraela a USA. Z toho vyplýva, že Palestínčanom je ekonomicky nevýhodné poburovať Západ. Ale šli na tento krok. A tu je názor šéfredaktora časopisu Rusko v globálnej politike Fjodora Lukianova:

- Palestína sa paradoxne z jednej strany nachádza v centre všetkých udalostí. Z druhej strany ju priamo povediac, nikto z arabských krajín nepotrebuje. A osud palestínskeho národa všetkých veľmi nezaujíma. Smutná irónia spočíva v tom, že štatút Palestíny sa zvyšuje vtedy, keď projekt palestínskeho štátu, ako sa môže povedať, zomrel. Niečo mi navráva, že palestínska otázka, ak sa aj bude riešiť, tak úplne ináč a v súvislosti s iným štátom, ktorý sa volá Jordánsko. A čo je to Jordánsko? Je to štát, kde je 70 % obyvateľov Palestínčanmi. Tu je taký smutný paradox. Z jednej strany bude smerovať k uznaniu tej Palestíny, ktorú vymysleli na trávniku pri Bielom dome. A druhej strany sa zdá, že reálna Palestína sa bude s veľkými konfliktami a nepredpovedateľnými následkami vytvárať na inom mieste.

  •  
    a podeliť sa