Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 novembra 2012, 19:16

„Veľké Albánsko“: mýtus alebo reálnosť?

„Veľké Albánsko“: mýtus alebo reálnosť?

Usporiadané 28. novembra v Albánsku oslavy 100. výročia osamostatnenia sa krajiny boli poznamenané diplomatickým škandálom.

Grécky minister zahraničných vecí Dimitris Avramopulos zrušil naplánovanú návštevu Albánska po tom, ako jeho predseda vlády Sali Beriša vyhlásil, že pred 100 rokmi nadobudla nezávislosť „celá albánska zem, siahajúca od Prevezy po Preševo, od Skopje po Podgoricu". Problém je v tom, že mesto Preveza, ktoré historicky je príčinou grécko-albánskych sporov, sa dnes nachádza v Grécku. „Takéto vyhlásenia nenapomáhajú budovanie ovzdušia priateľstva, dôvery a dobrých susedských vzťahov medzi dvoma krajinami“, - konštatovalo grécke ministerstvo zahraničia. Ďalšie vymenované Berišom mestá tiež sú za hranicami Albánska. Na túto tému uvažuje náš redaktor

Petr Iskenderov

.

Kancelária hlavy albánskej vlády vysvetlila, že premiér mal na zreteli „historický kontext, ktorý existoval pred 100 rokmi, a už nevyvoláva žiadne územné nároky voči našim susedom na juhu, severe a východe“. Avšak problém je v tom, že práve dnes mnohí balkánsku radikáli snívajú o etnických a politických mapách z čias Osmanskej ríše. Ba čo viac, samotný premiér Albánska Sali Beriša nie po prvé provokuje svojimi výrokmi medzinárodný škandál. Bol to on, kto v auguste 2009 prvýkrát vyslovil na tak vysokej úrovni myšlienku spojenia Kosova s Albánskom.

Ale spojenie Kosova s Albánskom je iba súčasťou toho programu, ktorý bránia prívrženci myšlienky „veľkého Albánska“. Odvolávajú sa mimo iné na rozhodnutia založenej v roku 1878 Prizenskej ligy. Vtedy asi sto albánskych lídrov z Albánska, Kosova, Macedónska a ďalších balkánskych oblastí schválili výzvu k veľmociam s požiadavkou poskytnúť Albáncom jednotný autonómny status v zložení Osmanskej ríše a nepripustiť odovzdanie ich území susedným štátom. A už v roku 1912 Všealbánsky kongres vo Vljore vyhlásil nezávislosť Albánska, ktorú, čo je pravda, veľmoci neuznali.

Vyhlásenie nezávislosti Kosova v roku 2008 a jej uznanie západnými veľmocami dodalo mocný impulz myšlienke znovuzriadenia balkánskych hraníc, poznamenal v rozhovore s Hlasom Ruska ruský expert Alexander Karasjov:

- Ozvena kosovských udalostí ešte dlho neutíchne. Mne sa vidí, že už je možné hovoriť o vytvorení precedensu v medzinárodnom práve. A tento precedens bude ovplyvňovať rozvoj situácie v ďalších podobných konfliktoch.

Samozrejme, samotný Beriša sa sotva postaví na čelo boja o realizáciu veľkoalbánskeho programu. Albánsko smeruje k začleneniu so Európskej únie a to znamená, že jeho lídri prevzali na seba vážne záväzky. Ale na Balkáne je prebytok nacionalistických radikálov. A pre nich myšlienky spred sto rokov nie sú historickou relikviou, ale povelom k činu.

  •  
    a podeliť sa