Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 septembra 2012, 20:13

Tretia ríša a Európska kríza

Tretia ríša a Európska kríza

Hospodárska kríza núti európskych politikov hľadať nové spôsoby doplnenia rozpočtu. Nové dane, zvýšenie veku odchodu do dôchodku a predaj štátneho majetku už neuspokojuje finančné potreby štátov s finančnými ťažkosťami.

Je prirodzené, že na politickej scéne sa začínajú zjavovať lídri pripravení ponúknuť voličom svoje idey rozdelenia finančnej záťaže medzi európskymi krajinami, vrátane v súlade s princípmi „historickej spravodlivosti“. Niektorí rumunskí politici sa oduševnili príkladom gréckych politikov žiadajúcich od Nemecka reparácie za Druhú svetovú vojnu a taktiež sa rozhodli pripomenúť Nemecku jeho dlhy z obdobia Tretej Ríše. Senátor Ioan Ghise vyhlásil, že požiada urobiť kroky na návrat nemeckého dlhu.

Rumunské médiá tvrdia, že na základe údajov Národnej banky Rumunska, na 31. augusta 1944 činil „rumunský dlh“ fašistického Nemecka 1 miliardu ríšskych mariek, alebo približne 16,5 miliárd dnešných amerických dolárov.

Hoci sa aj senátor Ghise nachádza vo vládnej koalícii, je málo pravdepodobné, že vláda Viktora Pontu súhlasí prijať konkrétne opatrenia na úhradu tohto dlhu. Zjavnou príčinou neželania vlády napomenúť Berlínu o bývalom dlhu, môže byť strach zhoršiť vzťahy s Nemeckom.

Po tom ako nemecká vláda podporila prezidenta Traiana Basescu vo vnútropolitickom boji s koaličnou vládou, vyhrotenie nie je v záujmoch rumunského premiéra.

Z druhej strany je ťažko predpokladať, aké reálne možnosti zaplatenia dlhu môže nájsť rumunský štát. V súlade so zmluvou o mieri podpísanej Rumunskom po Druhej svetovej vojne, oficiálna Bukurešť sa zriekla finančných pretenzií voči Nemecku.

Ak predsa len Bukurešť požiada zaplatiť jej 16 miliárd dolárov, šance na úspech budú hmlisté a vec netkvie iba vo výške pretenzií rumunských politikov: ak Nemecko uzná dlh, vznikol by precedens, ktorý urýchlene využijú iné krajiny Európskej únie.

Netreba okrem toho nevziať do úvahy, že akékoľvek spory vôkol reparácií a dlhov z obdobia Druhej svetovej vojny sú ideálnou pôdou pre nacionalistické nálady. No hry s historickou pamäťou a vzájomnými pretenziami môžu asi ťažko zlepšiť finančnú situáciu európskych krajín prežívajúcich ekonomické ťažkosti.

  •  
    a podeliť sa