Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
9 septembra 2012, 17:22

Svet bez nacizmu

Svet bez nacizmu

V nedeľu (9. septembra) sa slávi Medzinárodný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Je to deň, kedy si ľudia uctievajú pamiatku vojakov, ktorí zomreli na bojiskách druhej svetovej vojny, miliónov civilných obyvateľov, ktorí prišli o život počas bombardovaní, či umučených v koncentračných táboroch.

V tento deň sa taktiež zástancovia práva snažia upozorniť na problém glorifikácie nacistických zločinov a súčasných foriem rasizmu.

Počas druhej svetovej vojny zaplatilo ľudstvo až príliš draho za to, aby sa zbavilo nacistického jarma. Hitlerovi stúpenci považovali pravidlá vojny za sentimentálne výmysly. Podľa nich bolo mučenie, popravy, či systematické vraždenie celých národov normou. No na tieto hrôzostrašné lekcie sa dnes už zabúda. „Fantóm nacizmu“ blúdi Európou a nadobúda konkrétne rysy. V počte pravicových stúpencov vedú pobaltské krajiny. Takmer 40 tisíc radikálov obýva Litvu a približne 30 tisíc ich je v Lotyšku a Estónsku. V týchto krajinách sa otvorene organizujú neonacistické zrazy a zhromaždenia, či pochody legionárov SS - pripomína odborník z ruského Ústavu etnológie a antropológie – Vladimir Zorin.

Rozhodujúcim je, ako na nich spoločnosť a úrady reagujú, nakoľko principiálne a adekvátne v takýchto situáciách konajú. Žiaľ, no často v tomto prípade pozorujeme dvojaký meter. Štandard by však mal byť iba jeden – neonacizmus a fašizmus musia byť zastavené.

Nacionalistické hnutie naberá popularitu aj v iných európskych krajinách – Rakúsko, Bulharsko, Maďarsko a Nemecko. Pravicové strany získavajú čoraz viac hlasov, čo má aj svoje vysvetlenie, hovorí politológ Andronik Migranjan.

Podstatu týchto strán a hnutí tvorí rast xenofóbie, náboženskej a etnickej nenávisti. Obrovské množstvo imigrantov, ktorí sa odlišujú farbou pleti, vierovyznaním a cennosťami. Deje sa to vo Francúzsku vo vzťahu k prisťahovalcom z Alžírska, Maroka a iných arabských krajín.

Extrémizmus a pokusy o rehabilitáciu nacistov by mohli mať závažné dôsledky nielen pokiaľ ide o revíziu hodnôt a výsledkov druhej svetovej vojny. Vydlážďujú vlastne cestu pre politickú pomstu neonacistov v, na prvý pohľad, demokratickej Európe. Zatiaľ sa nápor krajnej pravice darí zdržiavať. Spomienky na najkrvavejšiu vojnu XX. storočia sú stále čerstvé. Zatiaľ. Čo však bude ďalej?

  •  
    a podeliť sa