Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Rita Bolotskaja
15 júla 2012, 21:42

„Rusko bez samovaru nie je Rusko!“

„Rusko bez samovaru nie je Rusko!“

„Rusko bez samovaru nie je Rusko!“ – Takéto tvrdenie úradníka predrevolučnej epochy Petra Stolypina rád opakuje zberateľ z Petrohradu - Alexej Lobanov. Priviezol svoju zbierku samovarov do Moskvy, kde je vystavená v múzeu-rezervácii „Carycino“. (13. júla – 9. septembra).

Alexej

je právnik, avšak okrem tohto povolania je taktiež pokračovateľom práce, ktorú začal ešte jeho pradedo a otec –

Peter a Andrej Lobanovovci

. Ich rodinná zbierka samovarov pozostáva z viac ako 200 exponátov. V interview pre „Hlas Ruska“ sa

A.Lobanov 

s úsmevom priznal, že sa „oddal tomuto hobby natoľko, že sa vyzná v samovaroch minimálne ako historici-etnografovia.“

Naša kolekcia predstavuje zbierku, vďaka ktorej možno pozorovať vývoj samovaru ako symbolu ruskej kultúry počas celého obdobia jeho existencie. Samovar sa objavil v Rusku začiatkom XVIII storočia. V našej zbierke sú predstavené všetky fázy jeho vývoja – od XVIII. storočia až do začiatku XX. storočia. Potom sa výroba samovarov stala sériovou a zaujímavé exponáty sa už neobjavovali.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že samovar nie je sám o sebe ničím neobvyklý – zariadenie na ohriatie vody, pitie čaju. Avšak pre Rusko je samovar to isté, čo pre Angličanov krb – symbol pohodlia, blahobytu, predmet, pri ktorom sa počas stáročí schádzali všetci členovia rodiny. Ak prichádza hosť, prvá vec, ktorá sa musí spraviť, je ponúknuť mu šálku horúceho čaju s pečivom a lekvárom! V Rusku sa to patrí. Aj v súčasnosti srdečný hostiteľ nepustí hosťa preč bez šálky čaju. No namiesto samovarov nám dnes v kuchyniach stoja rýchlovarné kanvice.

Najstarší exponát na výstave pochádza z roku 1789. Je to obrovská, tmavá, sedemvedrová nádoba. Hneď pri ňom stojí malý, elegantný a vzorovaný samovar – v minulosti patril slávnej divadelnej herečke Viere Komissarževskej. Ešte tu máme zábavný, horizontálne postavený samovar-súdok, z ktorého si čaj vychutnával hrdina Vlasteneckej vojny roku 1812 – husár a básnik Denis Davydov. Alebo „samovar-boľjotka“ – nalievali doň vriacu vodu a udržiavali ju teplou. Tento exponát kedysi slúžil predsedovi Dočasnej vlády Ruska v roku 1917 – Alexandrovi Kerenskému. O samovare s vajcovitým tvarom, ktorý sa zvykne spájať so známym ruským básnikom Alexandrom Blokom, A. Lobanov vyrozprával v interview pre „Hlas Ruska“ nasledovné:

Nepatril osobne básnikovi, ale rodine Mendelejevovcov. Je známe, že Blok sa oženil s dcérou významného ruského chemika – Ljubou Mendelejevovou. Pretože rodinný život trávili Mendelejevovci pri samovare, Blok si z neho taktiež z času na čas vychutnával čaj.

Zaujímavá je taktiež história ďalšieho samovaru, ktorý bol vyrobený na objednávku cárskeho dvora v roku 1890. Princ Nikolaj Alexandrovič – budúci cár Mikuláš /Nikolaj/ II, ho mal podarovať japonskému cisárovi počas svojej cesty na východ. Avšak počas pobytu v meste Otsu bol spáchaný pokus o atentát na princa a na dar sa zabudlo. Alexej Lobanov dodal, že samovar sa „objavil nečakane o celé storočie neskôr.“

Objavil sa začiatkom 90-tych rokov XX. storočia počas dražby. Vtedy patril rodine cigánskeho baróna. Ako sa k nemu barón dostal, nikto nikdy nezistil. Otec predal mnoho osobných vecí, aby si ho mohol dovoliť.

Unikátna zbierka samovarov sa vystavuje dosť často. Za poslednú dobu ju videli v Paríži, Prahe, či nórskom meste Bodo. Záujem o ňu bol všade veľký. Predpokladá sa, že Moskva nebude výnimkou.

  •  
    a podeliť sa