Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Alexandra Dibiževová, Anastázia Perškinovová
13 júla 2012, 21:16

Nanútený piatok

Nanútený piatok

Obavy z piatka 13. sa už stali tradíciou na celom svete. Keď sa pozrieme na kultúrne tradície slovanských národov, potom sa pre nich tento deň a toto číslo predsa len ničím nelíšili od ostatných. Kulturológovia tvrdia, že problémom je diktovanie západnou kultúrnou tradíciou svojich pravidiel hry.

V USA a niektorých európskych krajinách sa dnes nedajú nájsť domy alebo poschodia s číslom 13. Toto číslo sa stratilo aj z kresiel v lietadlách, vlakoch, autobusoch a kín. V Británii sa v tento deň neoperuje a nesobáši. Vo Francúzku postavia ďalšiu 14. stoličku a dokonca môžu na ňu posadiť manekýna, pokiaľ sa za stolom zíde 13 ľudí. Pritom sa podobný strach roznecuje mnohými horormi. Piatok 13. a Helloween 2007 dosiahli miliónové tržby. Doktor kulturológie Oleg Kornilov tvrdí, že ľudia potrebujú ostré zážitky. Pre nich je to spôsob ako stráviť voľný čas:

- Strašné povesti sú jedným z prvkov každodennej kultúry. Je to spôsob uspokojenia každodennej potreby človeka na oddych. Tieto formy sa vždy určujú hodnotami na úrovni národnostnej kultúry.

Ďalšou otázkou je, že aj piatok trinásteho a Helloween je plodom rímsko-nemeckého kultúrneho kódu. Pokiaľ sa pozrieme na slovanskú kultúru, tu vládnu svoje vlastné hrôzy: v Rusku Baba-jaga, na Ukrajine veďmak, v Bulharsku navači, v Srbsku veštica, v Slovinsku a Chorvátsku striga, v Poľsku mora a všeobecne pre Slovanov spoločný upír.
Inou otázkou je, že zostali len hrdinami folklóru, vraví Kornilov:

- V podstate u nás by mali vyrásť svoje vlastné strašidlá a svoje vlastné formy realizácie tejto potreby. Lenže oni nevyrástli a nesformovali sa.

To sa vysvetluje zložitou vnútornou situáciou samotnej slovanskej kultúry, myslí si Oleg Kornilov:

- Prvý kultúrny zlom nastal, keď sme prijímali kresťanstvo. Druhý kultúrny zlom nastal pri prijímaní komunistickej ideológie. Tretí kultúrny zlom nastal pri rozklade komunistického impéria. Trikrát sme menili všetky svoje kultúrne míľniky a priority. Preto sa tento kultúrny priestor v súčastnosti zapĺňa takými vecami, ako je čínsky kalendár a západné sviatky.

  •  
    a podeliť sa