Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Ilja Charlamov
6 júla 2012, 22:51

Rukojemníkmi sú plachetnice a obrazy

Rukojemníkmi sú plachetnice a obrazy

Spor o Šneersonovu knižnicu je opäť stredobodom pozornosti politických a spoločenských kruhov v Rusku, aj na Západe. Ruská plachetnica Kruzenštern nevpláva do londýnskeho prístavu počas letných Olympijských hier kvôli hrozbe jej zaistenia

. Z toho istého dôvodu ani plachetnica Sedov nebude môcť pristáť pri pobreží USA, kde sa bude oslavovať dvojsté výročie Fort Ross. Predtým bola celá rada veľkých ruských múzeí nútená odmietnuť účasť na výstavách na území USA. Všetko sa to deje na základe jedného, ale nezákonného rozhodnutia amerického súdu.
Na celom svete známe ruské plachetnice a tým skôr kultúrne hodnoty, nemajú nič spoločné s dávnym sporom o Šneersonovu knižnicu. Predsa sa však zakaždým americké úrady a ich európski spojenci vyhrážajú „vyvlastnením“ majetku patriaceho Rusku. Všetko sa začalo v roku 2010 prijatím rozhodnutia americkým súdom o vrátení Ruskom židovských náboženských kníh. V minulom roku americká Femida urobila ďalší krok a povolila židovskému hnutiu Habad, ktoré si nárokuje na kolekciu kníh, vyviezť knižnicu z Ruska.
Ruská strana niekoľkokrát poznamenávala, že Šneersonova knižnica, 12000 kníh a 50000 zriedkavých dokumentov, nikdy Rusko neopustila a rozhodnutie amerického súdu nemá na území Ruska právnu moc. „Folianty americkým Chasidom nikdy nepatrili a o žiadnom návrate do USA nemôže byť ani reči“, vyhlásili na ruskom MZV. So svojím pohľadom na vzniknutú situáciu sa podelil s Hlasom Ruska odborník právnickej spoločnosti Dialóg Pravda Dmitrij Pozorov:

- Rusko sa nezúčastnilo na prijatí súdneho rozhodnutia v USA a nemôže sa proti nemu odvolať. Hlavné je však iné. Žiadny americký súd nemá právo vynášať rozhodnutia, týkajúce sa majetku Ruskej Federácie. Okrem toho, pokiaľ sa majetok nachádza na území Ruska, potom sa žalobcovia musia obrátiť na ruské súdne orgány. Preto je vo vzniknutej situácii viac otázok ako odpovedí. V každom prípade súdne rozhodnutie o Šneersonovej knižnici nemôže byť návodom na konanie.
Zvláštny zástupca prezidenta Ruska pre medzinárodnú kultúrnu spoluprácu Michail Švidkoj si myslí, že verdikt amerického súdu sa nachádza mimo oblasť medzinárodného práva:

- Kolekcia neopúšťala Rusko a uplatňovať k nej iné normy okrem noriem ruského práva nie je právne spôsobilé. Okrem toho nie je dôvod si myslieť, že toto dedičstvo patrí len jednej z chasidských komún a navyše na území USA. V Rusku tiež existujú Chasidi, cirkevné judaistické centrá a právo na knižnicu by mohli mať v prvom rade oni. Konflikt bráni kultúrnej spolupráci Ruska s USA a inými krajinami.

  •  
    a podeliť sa