Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Vlad Grinkevič
2 júla 2012, 15:46

Eurozónu nevyliečia peniaze, ale kríza

Eurozónu nevyliečia peniaze, ale kríza

Hlavným záverom minulého summitu Európskej únie bolo prijatie Paktu rastu a stabilnosti predpokladajúceho vydelenie dodatočne 120 miliárd eur na stimulovanie ekonomiky a sprísnenie kontroly bankového systému. Pozorovatelia priznávajú, že je to lepšie, čo mohli urobiť predstavitelia moci EÚ v súčasnej situácii.

 Ale nie je to riešenie problému, ale ešte jedno jeho vzdialenie a pokus ešte raz vyhrať čas. Časť expertov sa domnieva, že by bolo lepšie, ak by európski úradníci „zapustili“ krízu, veď iný recept ozdravenia ekonomiky nenájsť.

Účastníci trhu vôbec pochybovali, či sa európskym úradníkom podarí dohovoriť. Burzy preto prijali správu o prijatí Paktu s optimizmom: indexy hlavných obchodných búrz prudko vzrástli.

Nuž čože, ešte raz sa podarilo vyhnúť krachu, ale principiálne riešenie ekonomických problémov Starého sveta sa nenašlo. Konečne zvíťaziť nad dlhovou krízou sa môže iba za podmienky stabilného hospodárskeho rastu, no eurozóna sa nachádza v recesii. Podľa verzie riaditeľa analytického oddelenia Nomos banky Kirila Tremasova, zapríčinili to aj protikrízové opatrenia európskych predstaviteľov moci:

- Vlády v boji s krízou uskutočňujú rozpočtovú konsolidáciu – jednoduchšie povedané, režú rozpočtové výdaje. Z jednej strany to udržuje dôveru investorov k trhu štátneho dlhu, čo je dobré, ale z druhej strany, zastavuje to rast ekonomiky.

No mnohým expertom sa zdá, že predbežné rozhodnutie bráni vedeniu EÚ skoncentrovať sa na hlavnom – na mimoriadne bolestivých, ale nezbežných štruktúrnych reformách. Vysvetľuje to riaditeľ departementu strategickej analýzy spoločnosti FBK Igor Nikolajev:

- Také rozhodnutia nedovoľujú skoncentrovať sa na hlavnom – na štruktúrnych reformách modelu ekonomiky. A to je kríza súčasného modelu ekonomiky. „Zapustenie“ krízy – to je prijatie jednoznačného rozhodnutia o Grécku, to je zahájenie reforiem dovoľujúcich zmeniť model ekonomiky. Lepšie prejsť touto cestou.

Vplyvní európski úradníci čas od času aj sami vravia o potrebe tvrdých rozhodnutí, o vyvedení problémových krajín zo zóny eura a tď. Všetko vyplýva zo strachu pred kolíziami a chýbania politickej vôle. Veď eurozónu, ako aj Európsku úniu vytvárali predovšetkým na základe politiky. A tieto politické motívy, nech aj inerčne, predsa len fungujú. Ako ešte napríklad hodnotiť rozhodnutie o prijatí do EÚ Chorvátska?

  •  
    a podeliť sa