Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Jelena Andrusenkovová
30 mája 2012, 19:37

Triumfálny oblúk: znovuzrodenie

Triumfálny oblúk: znovuzrodenie

V Moskve sa v noci z 30. na 31. mája uskutoční montáž zreštaurovanej Bohyne Víťazstva, ktorá skrášľuje Triumfálny oblúk na Kutuzovskom prospekte. Úplne budú reštauračné práce Triumfálneho oblúka, ktoré sa konajú na počesť oslávenia 200 výročia víťazstva vo Vlasteneckej vojne s Napoleónom, ukončené v septembri.

Vavrínovým vencom, ktorý okrídlená bohyňa drží vysoko zdvihnutý, oslavuje ruských bojovníkov. Ako keby letela nad Triumfálnym oblúkom podopieranom šiestimi pármi dvanásť metrových liatinových stĺpov. Medzi nimi stoja vo veľkolepo pokojných pózach sochy bojovníkov. Sú to alegorické postavy Víťazstva, Slávy a Chrabrosti. Boje pripomínajú len nástenné vysoké reliéfy: Vyhnanie Francúzov a Oslobodená Moskva. Stvárnená ako ruská krásavica: pololeží opierajúc sa o štít so starým erbom. Neprotiviaca sa, ale nepokorená. Taký je zmysel v tejto alegórii...

Počas Vlasteneckej vojny v roku 1812, po krvavej Borodinskej bitke pri Moskve, ktorá nedala prevahu ani Rusom a ani Francúzom, museli mesto skutočne odovzdať napoleónovým vojskám. Takéto na prvý pohľad neprípustné rozhodnutie z politického a morálneho hľadiska prijal vrchný veliteľ ruskej armády, poľný maršál Michail Kutuzov. Bol si istý, že : „So stratou Moskvy nestratíme Rusko. Samotným odstúpením Moskvy pripravíme nepriateľovi smrť“. Čas ukázal múdrosť Kutuzova.  Už v roku 1814 ruské vojská, vyhnali Francúzov zo svojho územia a oslobodiac Európu vstúpili do Paríža. Vedecká pracovníčka panoramatického múzea „Borodinská bitka“ Lada Mitrošenkovová v interview pre Hlas Ruska povedala:

- Po porážke Napoleonovej armády sa ruské vojská vracali z Európy do vtedajšieho hlavného mesta impéria, Sankt Peterburgu. Spočiatku bol drevený triumfálny oblúk postavený práve tam. Neskôr imperátor Nikolaj I., ktorý si želal zväčniť pamiatku na vojnu v rôznych podobách, v rôznych miestach a čo možno najnázornejšie a najkrajšie nariadil, aby stál Triumfálny oblúk v Moskve.

Moskva sa v tej dobe len začínala nanovo stavať po neuveriteľnom požiari, ktorý vznikol, keď do mesta vstúpil Napoleon. Obnovu mesta zverili dlho bývajúcemu v Rusku Talianovi, významnému architektovi Osipovi Bove. Jasné a spokojné uvedomenie si víťazstva. Toto mal podľa Boveho myšlienky vyjadrovať pamätník. Ideu architekta podľa jeho kresieb pomohli stvárniť ruskí sochári Ivan Vitali a Ivan Timofejev.

  •  
    a podeliť sa