Náhrada eura

 Prvé miestne meny sa objavili v Európe v roku 2001, dva roky po zavedení eura. Vtedy v Brémach vznikli „rolandy“, v Bavorskom Rosenheime – „chiemgauery“, v Mníchove –„regio“. Teraz iba na juhu Nemecka v obehu je asi 20 regionálnych mien. Túto myšlienku prebrali vo Švajčiarsku a teraz aj v Taliansku. Čo je pravda, došlo ku zmene motivácie. Skôr ľudia radšej prechádzali na vlastné peniaze kvôli nostalgii po národných menách, ale teraz to robia zo snahy mať čo najmenej do činenia s eurom, domnieva sa finančná analytička Natália Smirnovová:

- Ľudia hodnotia situáciu tak, že s eurom nie všetko je v poriadku, o to viac v eurozóne. Chcú sa poistiť a zavádzajú akési miestne meny. Zaujímavé je, že k tomu dochádza v krajinách s pomerne stabilným hospodárstvom. Napríklad, v Nemecku. Chcú zachovať to, čo majú teraz, aby to nič neovplyvnilo.

Vznik miestnych mien, kým sa nestalo hromadným a všeobecným javom, neohrozuje svetové hospodárstvo tak, ako iné možné peňažné iniciatívy európskych krajín, vyhlásil analytik investičnej spoločnosti Ursa Capital Stanislav Savinov:

- Obsluhujú iba obrat v hotovosti, ktorý v niektorých krajinách činí 5%, v iných zasa – 10%, čiže ide o neznačnú časť celkového peňažného obratu. Nie sú hrozbou ešte aj preto, že všetky tieto meny sú spojené s oficiálnym kurzom existujúcich mien, ktoré sotva budú vytlačené z obratu. Oveľa hroznejšie sú chýry o tom, že Nemecko prichystalo niekoľko vozňov nemeckých mariek a ak celé Nemecko prejde na túto menu, ktorá bola v obehu pred eurom, bude to vážnym úderom po svetovom menovom systéme.

Dodáme k tomu, že nespokojnosť s eurom v iných krajinách vyjadrujú oveľa ostrejšie. Napríklad, prezident Estónska Hendrik Iľves už vyzval pripraviť sa na možný rozpad eurozóny.