Vojenské pole Stalingradu

19. apríla roku 2012 parlament ukrajinského mesta Turka sa rozhodol, že demontuje pomník sovietskych vojakov. Vo februári roku 2012 demontovali v gruzínskom Batumi aj napriek početným protestom obyvateľov mesta pomník sovietskych vojakov. V roku 2009 miestne úrady v gruzínskom Kutaisi vyhodili do povetria Memoriál vojenskej slávy postavený na počesť Gruzíncov, ktorí obetovali svoje životy vo vojne proti nacistom.

V Lotyšsku a Estónsku si tiež si nerobia ťažkú hlavu s pomníkmi sovietskych vojakov a ich hrobmi, zneuctené pomníky a monumenty poliate farbou sa tam už dávno stali normou. Tak isto, ako prehliadky veteránov Waffen SS, na ktorých sa zúčastňujú poslanci parlamentov týchto krajín.

Je jednoducho nemysliteľné, že by sa v berlínskych uliciach mohli konať prehliadky veteránov SS, ani s hrobmi vojakov Nemci nebojujú, naopak, starajú sa o ne lepšie, ako niekedy dokonca v samotnom Rusku.

Či v Rusku nenávidia Nemcov po najkrutejšej vojne, ktorá si vyžiadala asi 30 miliónov životov sovietskych ľudí?

Na túto otázku odpovedali ruskí hudobníci už za vojny v blokádnom Leningradu, keď sa v hladujúcom meste, v  nevykúrených koncertných sieňach hrala Beethovenova hudba, keď ako oko v hlave strážili vzácne Schillerove a Goetheho knihy a radšej umierali zimou, než by spálili diela svetovej klasiky v kachliach, aby sa aspoň trochu ohriali v meste, obkľúčenom nacistami.

Svoj príbeh vyrozprával jeden Ukrajinec: ako dieťa bol za vojny nasadený do Nemecka, aby pracoval tam v podzemnom závode. Nemeckí vojaci na strážnych vežiach so špeciálne pozerali inam a tvárili sa, akoby nevideli, ako deti prechádzajú zátarasami z ostnatého drôtu a vymieňajú si so zajatými americkými a britskými vojakmi jablká zo záhrady maskujúcej tento vojenský závod za čokoládu a sušienky.

Obyvateľka okupovaného Bieloruska spomínala, ako nemeckí vojaci tajne prinášali lieky jej ťažko chorému synovi a tak mu zachránili život, pritom ale boli jej príbuzní povraždení katanmi z SS.

Ľudia boli natoľko múdri, aby rozlišovali pojmy "nacizmus a" Nemci "," boľševizmus "a" Rusi ", čo sa doteraz, ako sa zdá, nedarí niektorým politikom v štátoch, ktoré predtým patrili do ZSSR.

Teraz nikoho neprekvapí, že ruský režisér Alexander Sokurov získal za sfilmovanie Goetheho Fausta, pričom v nemčine, Zlatého leva na Benátskom filmovom festivale.

Nemeckí hudobníci zo skupiny Scorpions, tak isto, ako legendárny Accept sú v Rusku pokladaní za našincov.

Vo Volgograde (niekdajšom Stalingrade) na mnohých robí veľký dojem nie obrovská socha vlasti-matky s mečom v ruke, vznášajúca sa nad Volgou, ale maličký memoriál pri vjazde do mesta - Vojenské pole. Po ukončení bojov ľudia veľa rokov zbierali na poli črepiny nábojov, bômb, ruské a nemecké zbrane a potom z celého tohto arzenálu zhotovili sochárskou kompozíciu. Tak zrejme vyzerá Smrť, ktorá znehybnela v prekrútenom kove, Smrť, ktorej sa nevyhli ani Nemci, ani Rusi v tej bitke, ktorá rozhodla o tom, ako skončí táto vojna. Obyvatelia Stalingradu kopali za mrazov hroby pre nemeckých a sovietskych vojakov. Mŕtvi tu našli pokoj v tesnej blízkosti.

V piesni Stalingradnemeckej skupiny Accept sú aj tieto riadky:

Dvaja vojaci umierajú ...

Už to nie sú vojaci ...

Stali sa z nich pokrvní bratia ...

http://youtu.be/VxuEkEP_BSI