Prvé barterové meny sa objavili v Európe v roku 2001, dva roky po zavedení eura. Vtedy sa v Brémach zjavili „rolandy“, v bavorskom Rozenhaime – chimgauery a v Mníchove – regio. V súčasnosti je iba na juhu Nemecka v obehu približne 20 regionálnych valút. Ideu prijali vo Švajčiarsku a teraz aj v Taliansku. Pravda, zmenila sa motivácia. Ak predtým ľudia radšej prechádzali na vlastné peniaze kvôli nostalgii za národnými devízami, v súčasnosti to robia kvôli prianiu mať menej čo do činenia s eurom, domnieva sa finančná analytička
Natália Smirnová:- Ľudia hodnotia situáciu tak, že s eurom nie je všetko až také dobré a to tým viac v eurozóne. Chcú sa poistiť a zavádzajú akési miestne meny. Je zaujímavé, že sa to deje v krajinách s viac menej stabilnou ekonomikou. Napríklad v Nemecku. Chcú zafixovať to, čo je teraz, aby to nič neovplyvnilo.
Zjavenie sa barterových valút, pokým sa nestalo rozsiahlym a nie je to všade, neohrozuje tak svetovú ekonomiku, ako iné možné peňažné iniciatívy európskych krajín, vyhlásil analytik investičnej spoločnosti Ursa Kapitál Stanislav Savinov:
- Obsluhujú iba obeh v hotovosti a tento obeh činí v niektorých krajinách 5%, v iných 10%, čo je nevýznamná časť z celkového obehu peňazí. Neohrozujú ešte aj preto, že všetky tieto meny sú priviazané k oficiálnemu kurzu valút v obehu a asi ťažko ich vytesnia. Oveľa hroznejšie sú sluchy o tom, že Nemecko pripravilo niekoľko vagónov nemeckých mariek a ak prejde na túto menu, ktorá bola v obehu pred eurom celé Nemecko, bude to vážny zásah do svetového menového systému.
Dodáme, že nespokojnosť s eurom v iných krajinách vyjadrujú oveľa prudšie. Napríklad prezident Estónska Toomas Hendrik Ilves už vyzval pripraviť sa na možné rozpadnutie eurozóny.