Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Tatiana Zavjalovová
27 apríla 2012, 22:44

Svetové veľdiela vo „Vymyslenom múzeu“

Svetové veľdiela vo „Vymyslenom múzeu“

„Vymyslené múzeum“ sa otvára v Moskve (28. apríla – 29. júla). Takýmto projektom Múzeum výtvarného umenia Alexandra Puškina  v hlavnom meste Ruska oslávi svoju storočnicu. 

„Vymyslené múzeum“ je medzi rečou úplne reálne.  Je to stála expozícia  Múzea výtvarného umenia Alexandra Puškina, obohatená o veľdiela, ktoré pricestovali „na jubileum“  z najznámejších klenotníc sveta ako aj zo súkromných zbierok.  V každej sále hosťovské exponáty pekne susedia s miestnymi starousadlíkmi. Myslí si to riaditeľka jubilujúceho múzea

Irina Antonovová

.

-Zvláštnosťou tejto výstavy je to, že to nieje jedna, dve alebo tri sály, kde sú zhromaždené pozvané veľdiela. My sme ich rozmiestnili práve v tých sálach, kam podľa času patria a tak povediac podľa národnosti. Zvlášť ich umelecky zvýrazňujeme svetlom a inými prostriedkami, aby divák pri vchode do sály okamžite videl práve ten obraz a chápal, že je to hosťovský obraz, ktorý tu dlho nepobudne.

Unikátnu myšlienku „Vymysleného múzea“  napovedala kniha s rovnakým názvom francúzskeho spisovateľa André Mauroisa, ktorý bol svojho času ministrom kultúry. Známy romanista v nej „vytvára múzeum s pomocou novej techniky reprodukovania umeleckých diel“. V Moskve myšlienku rozvinuli, aj keď to nebolo jednoduché, priznáva Irina Antonovová.

Riaditeľ Puškinského múzea vraví, že v expozícii je vynikajúce oddelenie Holandska, lenže nemáme plátna Franca Halsa a Vermeera. Bolo by dobre mať tieto obrazy! Máme krásnu kolekciu umenia XX. storočia, ale chýba v nej Jackson Pollak, zástupca amerického expressionizmu 50. – 60.rokov. Nemáme Klimta, vynikajúceho rakúskeho umelca. Moskva ho nikdy nevidela. Na základe tohoto princípu sme sa obracali na našich partnerov a kolegov zo svetových múzeí a viac ako 30 kolekcií sa na našu prosbu odozvalo. Veľmi štedrými boli španielsky kolegovia z múzea Prado. Poskytli veľkolepý veľký portrét Velasqueza „Princ Baltazár na koni“, poskytli Boscha, ktorého tiež nevystavovali v Moskve. Je to umelec, ktorého je veľmi ťažké získať. Španieli poskytli diela El Greco, ktorý sa v Moskve samozrejme exponoval, ale v kolekcii Puškinského múzea nie je.

Neboli skúpe ani nemecké múzeá. Počas Roku Nemecka v Rusku priviezli do Moskvy portréty Durera a kompozície Hansa Holbeina mladšieho. Do antických sál pricestovali historické basreliéfy, vyhotovené na strieborných podnosoch.

Tajomstvo úspechu „Vymysleného múzea“ je ... v samotnom  Puškinskom múzeu. Presnejšie v tom, ako intenzívne, majstrovsky a nezriedka senzačne  rozvíja svoju výstavnú činnosť.  Táto sa začala fakticky z prvých rokov vytvorenia múzea, keď to bola len zbierka univerzitných antických napodobenín. Už vtedy sa uskutočnila prvá výstava. Exponovali sa práce známej ruskej sochárky Anny Golubkinovej. Skutočnou senzáciou sa stala výstava obrazov Drážďanskej galérie, ktoré sa dostali do Moskvy po Druhej svetovej vojne ako premiestnené cenné veci. Tu boli plátna dôsledne zreštaurované a vrátené do Nemecka. Ešte pred návratom boli vystavené v Puškinovom múzeu.

Skutočný boom nastal v 70. rokoch, kedy do múzea jedna za druhou začali prichádzať svetové umelecké skvosty a rarity: „Poklady Tróje z vykopávok Heinricha Schliemanna“, „Poklady hrobky Tutanchamóna“, maliarske diela Rafaela, Turnera, Picasso, Dali... Celkom sa za storočie v stenách múzea uskutočnilo 1200 výstav. Dokonca aj znamenitá Mona Líza Leonarda da Vinci tu bola! A nedávno expozíciu diel Caravaggio kritici uznali „jednoducho za nemožnú“. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo zhromaždiť spolu toľko veľdiel talianskeho génia!

Puškinovo múzeum výtvarných umení   má nepoškvrnenú reputáciu, preto mu s radosťou gratulujú aj Louvre, aj Britské múzeum. Nevraviac už o talianskych múzeách s väčšinou ktorých sú nadviazané tie najtesnejšie kontakty.

  •  
    a podeliť sa