Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Oleg Nechaj
20 apríla 2012, 23:35

Tula – hlavné mesto zbrojárstva Ruska

Tula – hlavné mesto zbrojárstva Ruska

Rádio Hlas Ruska pokračuje v cykle relácií o historických ruských mestách, centrách medzinárodnej turistiky. Dnes smerujeme do Tuly, ktorá sa nachádza 180 km južne od Moskvy.

„Do Tuly so svojím samovarom nejazdia“ – tak svojho času vravieval veľký ruský spisovateľ Anton Čechov. Ale z nášho rozprávania zistíte, že Tula nieje známa len samovarmi. Je to mesto ruských zbraní, geniálnych ľudí a vynikajúcich medovníkov. Prvá zmienka o Tule sa nachádza v zmluve z roku 1382. V 16. storočí, keď sa Moskva stala centrom ruských území, začína hrať Tula rolu významného obranného bodu, ktorý ochraňoval hlavné mesto z juhu. Nakoniec mesto nie raz plnilo úlohu obrancu Moskvy. Bolo tak aj počas vojny s Napoleónom aj v 20. storočí, keď sa vojská hitlerovského Nemecka pokúšali dostať k ruskému hlavnému mestu. Jednou z hlavných pamätihodností mesta je tulský Kremeľ, ktorý čímsi pripomína moskovský. Rovnaké steny a veže z červených tehál, ten istý prekrásny sad pozdĺž stien Kremľa. Samotný Kremeľ bol postavený v 16. storočí. Cár Vasilij III. prikázal postaviť pevnosť na ľavom brehu rieky Upy. Pretože vybrané miesto bolo bažinaté, steny sa stavali na pevnom základe a základ bol položený na dubových brvnách. Vec sa má tak, že Kremeľ bol postavený v nížine, čo nieje charakteristické pre stredoveké obranné stavby – poznamenáva generálna riaditeľka tulského Kremľa Marína Kuzinová.

-Začiatok výstavby sa vzťahuje k roku 1507. Podobne ako všetky pevnosti, ktoré sa stavali na prístupoch k Moskve, bol na juhu postavený tulský Kremeľ. Nájazdy krymského chána Devlet Gireja na Moskvu boli časté. Cesta k nej ležala cez Tulu. Preto sa začína s výstvabou Kremľa s plochou 6 hektárov, dĺžkou stien 1 kilometer a deviatimi vežami. Devlet Girej sa stále zastavil pri Ivanovskej veži. Ďalej do Kremľa ho nepustilo tulské vojsko. Nepriateľa vítali delami, šípmi a horúcou smolou.

Vnútri pevnosti sa nachádza celé mesto. V 17. storočí tu na základe sčítania bolo viac ako sto usadlostí. Prvá ulica Tuly sa volala Veľká kremľovská a tiež sa nachádzala vnútri. V súčasnosti sa na území Kremľa nachádzajú dva chrámy: Uspenskij z polovice 18. storočia a Bogojavlenskij, ktorý sa staval na pamiatku vojakov, padlých vo vojne s Napoleónom v roku 1812. V budove Bogojavlenského chrámu sa nachádza Tulské múzeum zbraní – jedna z hlavných pamätihodností mesta. Tula je mesto remesiel, ktoré sa nakoniec stali celými odvetviami priemyslu.  Je to mesto obranného priemyslu, ktorý od nepamäti koval štít a meč pre štát. Práve v Tule bol v roku 1712 Petrom I. založený štátny zbrojársky závod. V roku 1724 vyšiel príkaz Petra I., ktorý oznamoval: starobylé delá, píšťali nepretavovať a nepoškodzovať. Odovzdávať ich ako kuriozity do skladov. V súlade s príkazom začali na závode zbierať kuriózne zbrane, zaujímavé z technického hľadiska vzory zbraní. V roku 1775 závod navštívila imperátorka Jekaterina II. Keď uvidela vzorky zbraní, prikázala založiť Komoru zriedkavých a vzorových zbraní. Nakoniec v roku 1873 bolo počas rekonštrukcie závodu v jednej z miestností otvorené múzeum. Zástupca riaditeľa Tulského múzea zbraní Ľudmila Budajevová:

-Máme zbrane, ktoré dostali najvyššie vyznamenania na medzinárodných výstavách, napríklad vo Philadelphii v roku 1878, na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Máme zbrane, ktoré boli vyznamenané na prvej polytechnickej výstave v Moskve v roku 1872. Máme bohatú kolekciu cárskych pušiek zdobených na pamiatku návštevy Tulského závodu členmi cárskej rodiny.

Nezvyčajne príťažlivými sú fungujúce miniatúrne modely poľovníckych a bojových zbraní. Svedčia o zvláštnej presnosti pri vyhotovovaní „kurióznych vecí“, ktorými sa svojho času preslávili tulský zbrojári. Ľudmila Budajevová vraví:

-Máme napríklad revolver systému Buldog, ktorý je dlhý len dva centimetre. Prestrelí papierový terč zo vzdialenosti piatich krokov. Máme blchu. Skutočnú blchu, ktorá je podkutá súčasným majstrom ako spomienka na legendárneho tulského majstra Levšu. Máme aj zlatú pušku, ktorá je umiestnená na ryžovom zrnku.

Niekoľko slov o samovaroch z ktorých sme začínali našu reláciu. Múzeum tulských samovarov sa nachádza blízko Kremľa. Len pred niekoľkými storočiami bola Tula hlavným mestom samovarného remesla. Desiatky fabrík a dielní každoročne vyrábali tisíce veľkých bruchatých čajníkov. Od začiatku 19. storočia sa pitie čaju zo samovaru stalo v Rusku národnou tradíciou. V antikvariátoch Tuly sa dajú kúpiť starobylé samovary. Znamenité tulské závody dávali svoje značky, takže pomýliť sa bude ťažké.

História históriou ale v Tule sa dá zamaškrtiť. Toto mesto je rodiskom známych tlačených medovníkov. Je to milované ruské pohostenie už niekoľko storočí. V meste existuje múzeum, ktoré je venované tomuto dezertu. Tulský medovník je v podstate sladkosť a podľa formy je to pohľadnica, lyko. Je treba povedať, že bez tetjo sladkosti sa v Rusku nezaobišli pri žiadnej udalosti. Podávali ho k cárskemu stolu ale aj k roľníckemu. Tulský medovník je aj v súčasnosti pekným darčekom.

  •  
    a podeliť sa