Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Boris Volchonský
20 apríla 2012, 16:51

Indický oheň môže dosiahnuť Čínu

Indický oheň môže dosiahnuť Čínu

19. apríla India uskutočnila úspešnú skúšku svojej prvej medzikontinentálnej balistickej rakety Agni V. Akčný rádius rakety je 5000 km a jej bojová hlavica môže vážiť do jednej tony. Indickí oficiálni predstavitelia zdôrazňujú, že skúška nie je zameraná proti akejkoľvek krajine a raketa sa vyrába výlučne v rámci mierového jadrového programu.

India sa tak de facto chce prihlásiť do elitného klubu jadrových veľmocí, ktoré disponujú medzikontinentálnymi balistickými raketami. Doteraz dané rakety vlastnili len USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Agni V plánujú zaradiť do výzbroje po dodatočných skúškach v rokoch 2014-2015.

Indická tlač prekypuje nadšením, zatiaľ čo zahraničné médiá a politici reagujú zdržanlivo. Zaujímavé je, že vydávany v angličtine čínsky denník China Daily, venoval testovaniu rakety len niekoľko riadkov s grafickým znázornením rakety a mapy východnej pologule, na ktorej sú červenou bodkovanou čiarou označené územia, do ktorých môže Agni  V doletieť. Ide takmer o celú Áziu, okrem najseverovýchodnejšieho Ruska, Východnú a Strednú Európu, Východnú Afriku a celý Indický oceán až do severozápadného pobrežia Austrálie.

V súvislosti s tým vyvstáva mnoho otázok. Áno, India skutočne patrí do elitného klubu, ale do akej miery sa zmenila rovnováha síl v Ázii a na priľahlých územiach? Áno, na rozdiel od rakiet Agni III a Agni IV, s akčným rádiom 3-3,5 tisíc km, Agni  V je schopná dosiahnuť cieľ na celom území Činy. Ale znamená to, že sa India  vyrovnala Číne v oblasti jadrových rakiet? Zrejme nie, vraví expert Ruského ústavu strategických štúdií Boris Volchonskij:

- Čínske rakety DF-31 a DF-31 A majú oveľa väčší akčný rádius a môžu niesť oveľa mocnejšie nálože. Ale otázka spočíva v tom, čím v súčasnosti sú jadrové zbrane? Ide len o existenciu, ako to bolo počas obdobia, keď ich vlastnilo len päť jadrových veľmoci?

Zdá sa, že rok 1998, keď testovanie jadrových zbraní sa uskutočnilo v Indii a Pakistane, bol akýmsi zvratom. Po ňom sa jadrové zbrane stali zbraňami vydierania. Inak sa nedá vysvetliť skutočnosť, keď si jadrové zbrane zaobstaral Izrael, ktorý disponuje nadmerne rozsiahlym potenciálom konvenčných zbraní v porovnaní so susednými štátmi. Inak sa nedá vysvetliť ani jadrový program Severnej Kórey, ktorá neustále vyjednáva, v snahe získať materiálnu pomoc výmenou za zastavenie prác v jadrovej oblasti. Neprekvapuje ani to, že Irán, na ktorý vyvíja nátlak Západ, sa tiež začal seriózne zaoberať výrobou vlastných jadrových zbraní.

  •  
    a podeliť sa