Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Alexej Makarkin
13 apríla 2012, 12:25

Reformy Stolypina. Od občana k občianskosti

Reformy Stolypina. Od občana k občianskosti

Zvyčajne si Petra Stolypina pamätajú ako autora roľníckej reformy, zameranej na vytvorenie vrstvy drobných vlastníkov v ruských dedinách (kedysi na dedinách dominovali roľníci, ktorí fungovali na princípe rovnováhy). Jeho plány boli však ešte rozsiahlejšie.

Medzi základné úlohy Stolypina patrilo zvýšenie konkurencieschopnosti ruského poľnohospodárstva. V roku 1910 vo svojom vystúpení v Štátnej dume vravel: „Človek by nemal byť ovládaný pôdou, ale človek musí ovládať pôdu“. Kým sa pôda nebude obrábať slobodne, bez donútenia, naša zem nebude konkurentom pre našich susedov“.

Treba objektívne poznamenať, že Stolypin nebol prvým stúpencom rozvoja súkromného majetku roľníkov na ruských dedinách. Usiloval sa o to jeho predchodca gróf Sergej Witte, nemal však dostatok síl na to, aby poraziť byrokratický systém. Až Stolypin, ktorý dostal v podmienkach prvej ruskej revolúcie od cára takmer neobmedzenú plnú moc na uskutočnenie reformy, sa veľmi energicky pridržiaval svojho smeru a dosiahol významné výsledky.

Z 13,5 milióna roľníckych hospodárstiev dostalo pôdu do súkromného vlastníctva celkovo 1,5 miliónov. O 8 rokov neskôr od reformy, v roku 1916 roľníci osievali 89,3% vlastnej alebo prenajímanej pôdy a vlastnili 94% poľnohospodárskeho dobytku. Reforma sa pritom musela v roku 1914, po vypuknutí prvej svetovej vojny, obmedziť.

Obhajujúc súkromné vlastníctvo Stolypin horlivo vystupoval proti, aj keď len čiastočného znárodňenia pôdy statkárov. Predpokladal, že o dve desaťročia prejde pôda prirodzeným spôsobom od neefektívnych vlastníkov k efektívnym, čo uvoľní spoločenské napätie na dedinách a ekonomické procesy dokazovali, že sa nemýli. Okrem toho predstavovali časť hospodárstiev statkárov úspešné vysokotechnologické (v tej dobe) podniky, ktorých zánik mohol poškodiť poľnohospodársku výrobu.

Avšak dané racionálne vysvetlenia sa dostávali do konfliktu so stáročným roľníckym snom o rovnakom rozdelení pôdy. A najaktívnejší roľníci, ktorí využili stolypinskú reformu na rozšírenie svojich hospodárstiev, často vyvolávali závisť u svojich menej úspešných kolegov.

Napätie na dedinách rástlo, v dôsledku čoho, keď sa v roku 1917 dostali k moci boľševici a vyhlásili o zoštátnení všetkej súkromnej pôdy (vrátane roľníckej, nadobudnutej vďaka stolypinského reforme), ich podporila väčšina roľníkov.

Napriek tomu je výsledok stolypinskej reformy doteraz aktuálny, a nemenej dôležitý pre ekonomiku je aj jej sociálno-politický význam. Stolypin sa domnieval, že rozvoj súkromnej iniciatívy vyústi do rozšírenia politických slobôd. Pre agrárnu krajinu sa mala početná vrstva drobných vlastníkov stať základom strednej triedy, ktorá je nielen stabilným spotrebiteľom, ale aj prívržencom evolučných zmien.

  •  
    a podeliť sa