Posledný boj generála Mladiča

No zjaviace sa posledné roky nezávislé vyšetrovanie spochybňuje nielen číslo 8 tisíc zabitých v Srebrenici figurujúce v materiáloch Haagskeho tribunálu, ale vôbec samotný fakt zastrelenia civilných občanov. Obžaloba naďalej okrem toho nepredložila fotografie z družíc, na ktorých je vraj vidieť hromadné hroby obetí.

V materiáloch prípadu figurujú prevažne pochybné dôkazy, ako denníky Mladiča, vrátane jeho výrokov, že „moslimovia sú spoločným nepriateľom, našim a Chorvátov a mali by sme ich preto zahnať do kúta“. Ale písomné nariadenie velenia armády bosenských Srbov o zastrelení civilného obyvateľstva Srebrenice, sa nájsť tak ani nepodarilo.

Dnes sa preto hlavne stavia na  nepriame dôkazy, ako aj na svedectvá iných lídrov bosenských Srbov – vrátane na svedectvá už odsúdeného Momčila Kraišnika. V poslednom prípade sa rozsudok taktiež vyniesol na základe mimoriadne pochybných dokumentov – pripomenul poslucháčom v rozhovore s Hlasom Ruska vedúci katedry medzinárodného práva Akadémie riadenia v Kazani Alexander Meziajev:

- Sudca citoval ako zrejmý dôkaz úmyslu Kraišnika dopustiť sa genocídy, jeho slová o tom, že „teraz musíme urobiť etnické rozdelenie na mieste“. Spolu s tým je veľmi dobre známe, že tieto slová sa povedali pre splnenie takzvanej Dohody Cutileira, ktorú vtedy podpísali všetky strany a ktorá mohla zastaviť vojnu. Daný dokument navrhol britský lord Peter Carington a portugalský diplomat José Cutileiru. Predpokladal premenu Bosny a Hercegoviny na konfederáciu. Tento plán sa nerealizoval – no nie vinou generála Mladiča, ale vedenia bosenských Srbov.

Boj, ktorý vedie v Haagskom tribunáli generál Mladič – to nie je len boj za ospravedlnenie Srbov, ale aj za vytvorenie skutočného obrazu vojny na Balkáne v 1990 rokoch.