Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
P. Černica
28 februára 2012, 13:30

Výročie s hmlistou budúcnosťou

Výročie s hmlistou budúcnosťou

V 12 krajinách EÚ sa 28. februára 2002 zavŕšil obeh národných valút. Euro sa stalo spoločnou vnútornou menou menovej únie. O 10 rokov sa skoro polovica obyvateľov eurozóny priznáva, že pociťuje nostalgiu za národnými menami a neskrýva pobúrenie od bezmocnosti mocenských predstaviteľov EÚ zvládnuť dlhovú krízu.

Za uplynulé roky počet krajín, kde zamenilo Euro domáce meny, vzrástol do 17.  Kríza potom, ako sa v januári 2011 k menovej únii pripojilo Estónsko, zastavila ďalšie rozšírenie eurozóny. Krajiny, ktoré predtým snívali o Euro, si zobrali pauzu. Mocenskí predstavitelia niektorých krajín, ktoré sa nepripojili, napríklad Česka, vôbec nazvali zavedenie Eura ako neúspešný ekonomický experiment.

Na Euro sa od jeho zavedenia v roku 1999 poukazovalo ako na univerzálny prostriedok  boja so starými chorobami Európy. Spoločná mena mala minimalizovať infláciu, zjednodušiť život turistom a biznisu, dať do poriadku rozpočtovú politiku. Posledný bod regulovali prísne Maastrichtské kritériá – deficit rozpočtu nie viac ako 3% a štátny dlh 60% HDP. Ale politika zvíťazila nad ekonomickou účelnosťou a členom eurozóny sa stalo Grécko, Taliansko a Španielsko, rozpočtové ukazovatele ktorých boli problémové. Dnes musí platiť za tieto chyby lokomotíva eurozóny - Nemecko, kde  je skoro tretina obyvateľov európskym skeptikom. V týchto dňoch aj nemecký minister vnútra Hans Peter Fridrich otvorene vyzval Atény pochopiť účelnosť opustenia eurozóny. Možnosť vzdať sa Eura v Nemecku je takisto naďalej vysoká – koncom minulého roka to mnohí experti považovali za vyriešenú otázku. A tu je komentár ekonóma Alexandra Laputina:

- Kríza v eurozóne sa mení a kruh problémov je už pochopiteľný. Inou otázkou je to, že vyriešenie týchto problémov potrvá roky. Môže sa EÚ vrátiť k markám a drachmám? Sú to dve rôzne otázky. Jedna vec je prejsť k markám, čiže silné krajiny opustia eurozónu. A druhá vec je vrátiť sa k drachmám. Myslím si, že to všetko je nevýhodné pre členské krajiny EÚ. Preto by som posudzoval perspektívy Eura ako viac menej stabilné. Navrátenie k národných menám je skôr najhorší scenár.    

  •  
    a podeliť sa